Príhovor v nedeľu 8. 12. 2024

8. 12. 2024 – 2. adventná nedeľa

Znepríjemní mi každé ráno. Nemám ho rád. Keby som chcel, tak ho vyhodím tak, že letí niekoľko metrov. Ale nemôžem to urobiť, pretože ho potrebujem. Viete, čo to je? Je to môj budík. Kazí mi každé ráno. Začnem ho mať rád, až keď zastavím jeho zvonenie a keď sa preberiem do nového dňa. Vtedy viem, že ho potrebujem a že je dobré, že ho mám.

Dnes sme počuli v evanjeliu (Lk 3, 1-6) výzvu Jána Krstiteľa, aby sme znížili kopce a vyplnili doliny. Je to ako zvuk budíka, počúvame to znova a znova počas Adventu. Nielen že my to počúvame znova a znova, ale dokonca aj Ján Krstiteľ to len citoval. Tiež len použil rovnaký zvuk, teda rovnaké slová, aké použil pred storočiami prorok Izaiáš, a Jánovi poslucháči tento text museli poznať. Ale Ján asi mal dôvod, aby svojim súčasníkom kričal niečo ako „zobuďte sa!“

Pre nás tu v kostole je asi jasné, že to „zobuďte sa“ neznamená pripomienku približovania sa Vianoc. Je to skôr pokus zatriasť naším vnútrom, je to pokus zobudiť nás, aby sme si uvedomovali, čo žijeme.

Už tá Izaiášova metafora o kopcoch a dolinách, o pripravovaní cesty je veľmi silná. Dá sa nad ňom premýšľať dokola. Čo sú kopce? Kopec nám bráni vo výhľade. Kvôli nemu nevidíme ďalej. A my si môžeme položiť otázku: Čo mi bráni vo výhľade? Čo mi bráni vidieť veci v súvislostiach?

Kopec tiež môže predstavovať výzvu na zdolávanie. A nám to môže pripomenúť otázky aj o tom, čo nás kŕčovito drží, čo chceme mať za každú cenu – tak, ako chce závislý človek mať uspokojenie svoje závislosti… Určite nie je zlé nad tým premýšľať. A čo sú doliny či rokliny? To môžu byť naše zranenia, ktoré nám bránia tešiť sa, mať niekoho či niečo rád… Môžu to tiež byť naše slabosti, ktoré nevieme zľahka prekonávať, brzdia nás a blokujú… Aj nad tým sa oplatí premýšľať.

Pre mňa je metafora o príprave cesty Pánovi vždy znova pripomienkou komunikácie. Cesty, chodníky, železničné trate, to všetko nazývame cestné komunikácie. A komunikáciou nazývame aj to, čo prebieha medzi ľuďmi – či už verbálne, neverbálne…

Práve komunikáciu medzi ľuďmi dnes vidím ako veľký problém. Medzi nami vzdelanými a modernými ľuďmi. A to tak vo verejnom priestore, ako – a to je mi ešte viac ľúto – neraz aj medzi blízkymi  ľuďmi.

Nerád hovorím vo svojich príhovoroch o negatívnych veciach. Ale asi si viacerí môžete všimnúť, že v dnešnej komunikácii veľmi často nejde o pravdu. Pravda je nahradzovaná opakovaným tvrdením toho istého, prípadne zvýšením hlasu. Veľmi často dochádza k zjednodušovaniu a na základe jednotlivých skúseností k vyhlasovaniu všeobecných tvrdení. Veľmi často sa môžeme stretnúť s tým, že názory sú prezentované ako fakty. Okrem toho sa v dnešnej komunikácii veľmi často používa nálepkovanie ľudí a názorov. A tým aj k zhadzovaniu a ponižovaniu oponenta. Veľmi často sa nevieme počúvať a už vôbec nie doceniť iného. Veľmi často sú slová vnímané inak oproti ich skutočnému významu. Napr. ak nám niekto povie svoje „nie“, často si to vysvetlíme, že nás nemá rád a je proti nám. Čo vôbec nemusí byť tak.

Mohli by sme ešte celkom dlho pokračovať, v čom sú problémy v komunikácii dnešných moderných a vzdelaných ľudí. Ale skutočne nechcem prilievať olej do ohňa negativizmu. Chcem len vyjadriť, že pokiaľ by sme začali vážne premýšľať o tom, ako ozdraviť našu spoločnosť, nedala by sa obísť téma komunikácie. Neviem si predstaviť ozdravenie spoločnosti bez ozdravenia komunikácie. Možno to na prvý pohľad nevyzerá ako podstatné, ale pri troche premýšľania zistíme, že je to veľmi podstatné.

Dôležitejšie, čo chcem povedať, však je: zažiť Božieho Ducha sa dá iba v komunikácii. Aj v komunikácii s Božím slovom, ktoré nás osloví. Ale aj v komunikácii s človekom. Deje sa to vtedy, keď nejdeme prebiť niekoho názor, ale keď sa ho snažíme pochopiť, porozumieť mu. Keď sa snažíme vcítiť a necháme sa aj zasiahnuť jeho rozpoložením.

Advent sa dá nazvať ako veľká a opakovaná výzva k prebudeniu sa. Kiež by nám to pomohlo aj k prebudeniu sa v spôsoboch, ktorými s druhými ľuďmi komunikujeme. Kiež by sme komunikovali tak, aby sme pri tom cítili aj dotyk Božieho Ducha, ktorý nás pretvára.