8. 2. 2026 – 5. cezročná nedeľa
„Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia?“ – to bola Ježišova otázka v dnešnom evanjeliu. Osobne si neviem prestaviť, ako môže soľ stratiť chuť.
Vieme, že sú to Ježišove metafory – tak o soli, ako aj o svetle. Nehovorí o soli a o svetle ako takých, ale o ľuďoch. A tu si viem predstaviť, čo znamená, že soľ stratí chuť. Mnoho ľudí zažilo, že pre niekoho iného boli niečím ako chuťou do života, že niekto kvôli nim pookrial… Ale poznáme i to, že niekto dával druhému chuť do života, a zrazu sa to všetko stalo bez chuti.
Podobne je to so svetlom, ktoré Ježiš spomínal. Metaforu svetla používame aj my. Častejšie ako metaforu soli. Poznáte pieseň „Dobré ráno, svetlo mojich očí…“ Pomerne často vieme povedať, že niekto je pre nás svetlom, slnkom… Je to dôležitá a človeku blízka metafora. A je to pekné a dôležité, ak nás niekto pokladá za svetlo do svojho života.
Metafora svetla je veľmi dobrá, pretože nám umožňuje hrať sa v predstave. Všetci vieme, že ak budeme chcieť zakryť nedostatky na svojej koži, ak budeme chcieť trochu zakryť vrásky a zub času, stačí na to trochu červeného svetla. A môžeme si celkom ľahko predstaviť aj opak – ak chceme zvýrazniť niektoré chyby krásy, stačí ich správne „nasvietiť“. Obraz svetla sa spája aj s myslením – ak chceme niečo pochopiť, tak je to ako vniesť svetlo do problému… Pre človeka je najprirodzenejšie denné svetlo. Preto ho imitujeme našimi svietidlami. Ale to tiež znamená, že aj do myslenia potrebujeme vniesť to správne svetlo.
Ježiš hovoril svoje obrazy o soli a svetle ľuďom, ktorí boli ubití, prenasledovaní, trápiaci sa. Jedna možnosť, ako si to predstaviť je, že im povedal: „Vy ste pre mňa chuťou života a svetlom do neho. Kvôli vám ráno vstávam, kvôli vám hovorím o tom, čo má byť…“
Ježiš však nehovoril, že máme byť soľou a svetlom. On povedal: „Ste…!“ Pokladám to za dôležité! Tu nejde o snahu, o ďalšiu úlohu pre nás. Každý človek, či chce a či nie, už vysiela zo seba nejaké svetlo a nejakú chuť do života. Našou úlohou je v prvom rade si to uvedomiť a potom možno pracovať na tom, aby to bolo v správnej miere.
Soľ vie podporiť a zvýrazniť chute ostatných zložiek stravy. Nesmie však ísť o presolenie. Ale ani o úplnú absenciu soli. A svetlo? To jednoducho osvecuje to, čo je. Nemá ambíciu veci meniť. Ani vtedy, keď sa vo svetle ukážu pavučiny a neporiadok. Svetlo to len osvecuje. Osvecuje však aj cenné predmety v priestore.
Ak sme soľou a svetlom, potom to znamená uvedomovať si to. A zostať soľou a svetlom. Nie preto, že všetko zmeníme, ale preto, že dodávame chuť a nasvecujeme život.
Kiež by o nás mohli ľudia hovoriť, že dávame chuť do ich života a že osvecujeme život tak, aby bolo možné dobre vidieť.