8. 6. 2025 – Nedeľa Zoslania Ducha Svätého
Mnohým vám je známe, že viacerí starovekí cisári – či čínski alebo rímski – sa riadili heslom „Rozdeľuj a panuj!“ Znamenalo to, že sa snažili svojich protivníkov rozdeliť a postaviť oproti sebe, aby sa tak sami mohli ujať moci. Podobné spôsoby rozpracoval asi pred 500 rokmi Niccolo Machiavelli vo svojej knihe Vladár. Machiavelli ide do podrobností. Napríklad dáva návod, že ak stoja zoči-voči štyria ľudia, najprv sa treba zbaviť najsilnejšieho. K tomu je potrebné spojiť sa s niekým slabším. A potom sa zbaviť ďalšieho silného. Nakoniec sa zbavíme toho slabého.
To je len jeden z príkladov, aké rady dáva vo svojej veľmi hrubej knihe Machiavelli vladárom.
Dnes asi len málo ľudí číta spomenutú knihu, ale moc aj dnes neraz stojí na podobných postupoch, Akoby to bolo niečo spontánne, ak sa ľudia snažia dosiahnuť moc.
Hovorím to preto, že v mojich očiach je dnešný sviatok priamym opakom spomenutých praktík. Opis zoslania Ducha Svätého na prvotnú cirkev je akoby rozprávaním o dávnej globalizácii. O globalizácii v pozitívnom zmysle slova. Táto globalizácia nebola dosiahnutá na základe meča, teda vojny a boja. Ani na základe spoločného obchodu. Ani na základe spoločných záujmov nejakej skupiny. Bolo to zjednotenie sa na princípe porozumenia si navzájom.
Pre mňa je sviatok Zoslania Ducha Svätého veľmi dôležitý. Vianoce si vieme spraviť pekné. Ale v konečnom dôsledku z nich až tak nežijeme. Veľká noc je najväčším sviatkom. Ale tiež nie sme stále ponorený v premýšľaní o Kristovom zmŕtvychvstaní. Ale ak riešime problémy bežného života, ak sa snažíme hľadať správne riešenia, potom nám to skôr pripomína dnešný sviatok. V našom hľadaní správnej cesty má byť prítomný Ježišov duch, teda duch Vteleného i Zmŕtvychvstalého. O to sa snažíme i teraz.
O naplnení Ježišovým duchom sme počúvali v 2. čítaní (1. Kor 12, 3b-7.12-13), kde sa apoštol Pavol odvolával na to, že sme všetci pokrstený tým istým krstom. A tiež v 1. čítaní (Sk 2, 1-11), kde sme počúvali veľmi symbolické slová o tom, ako si cudzí ľudia porozumeli. Jeden z aspektov Kristovho ducha je toto porozumenie.
Ak si všimneme symboliku prvého čítania, neujde nám, že rozličné jazyky neboli problémom. Problémom bol strach, ktorý nútil apoštolov doposiaľ zostať utiahnutými, ktorý vytváral neochotu k hľadaniu ciest porozumenia. To celé je symbolická a krásna vízia, o čo by sme sa mali usilovať. Je to opak rozdeľovania a panovania.
Z dnešného sviatku si môžeme odniesť uistenie, že porozumenie medzi ľuďmi je možné. Nakoniec to poznáme a máme tú skúsenosť – ešte sa vieme zjednotiť, keď sa stane nejaké nešťastie. To je dobre! To je dobrá skúsenosť. Len škoda, že zväčša vyprchá. Z dnešného sviatku si odnesme túžbu žiť z takéhoto Ducha, ktorý hľadá porozumenie a zjednocuje – v časoch dobrých i zlých.