Príhovor v nedeľu 9. 2. 2025

9. 2. 2025 – 5. nedeľa cez rok

Keď som bol mladý kňaz, chodieval som do zariadenia na výkon trestu, teda do väznice či basy. Keď som tam mal sv. omšu, nikdy som nemal silu postaviť sa za kazateľnicu a tých ľudí o niečom poučovať. A tak sme si vždy sadli do kruhu a o prečítanom evanjeliu sme sa rozprávali. Spomínam si i na dnešné evanjelium (Lk 5, 1 – 11). Bolo to ako zo zlého filmu. Vonku reval – naozaj reval – reproduktor. Dozorcovia niečo kričali na ľudí na dvore. My sme sedeli v kruhu a hovorili sme o tom, ako na mojich ľudí pôsobí slovné spojenie „loviť ľudí“. Asi nie je prekvapujúce, že to na nikoho nepôsobilo pozitívne.

Zdedili sme biblické vyjadrenia, ktoré sú staré minimálne dve tisícročia, z iného jazyka a z inej kultúry. A tak je prirodzené, že mnohé nadobudlo iný náboj, aký bol pred stáročiami v inej krajine a kultúre.

„Loviť ľudí“ naozaj neznie príjemne. Gangy lovia svojich odporcov a konkurentov. Lovia doslovne. Reklama loví zákazníkov, politici preferencie, influenceri followerov, školy študentov, televízie sledovateľov… Neznie to dobre. A ja musím k tomu pridať, že aj pôsobenie cirkvi vo viacerých dejinných obdobiach, ale mnohokrát aj dnes, môže pôsobiť ako „lov na ľudí“.

Ale mal by to byť úplný opak! Kresťanstvo – tak ako mu rozumiem – je záujem o človeka a ľudí! Nie ich lov, ale porozumenie a pomoc. Veď to bolo základné posolstvo Vianoc – Boh sa stal človekom, pretože Bohu na nás záleží! A záleží nie tak, aby „ulovil“ čo najviac ľudí. Ale jednoducho záleží.

Z dnešného evanjelia by som dal rád do pozornosti Ježišovu prosbu na Petra – aby mu požičal loď a trochu odtiahol od brehu. Ježiš prosí Petra! Neloví ho, ale vstupuje s ním do dialógu a ukazuje svoju potrebu. My ľudia sa potrebujeme. V mnohých ohľadoch. Niekedy aj viac, ako si myslíme. Potrebujeme sa aj z hľadiska viery. Ak si niekto myslí, že viera je súkromná záležitosť, mýli sa. Iste, počúvame aj v kostole, že ide o moju spásu. A tiež si prajeme, aby nás viera podržala, keď sa napr. trápime. Aby podržala jednotlivca. Aby ho podržala jeho viera. Iste, to je dôležité. Ale potrebujeme aj spoločenstvo, aby očisťovalo či obrusovalo našu vieru. Potrebujeme porozumieť tradícii a tiež vnímať rôzne dnešné názory. Potrebujeme spoločenstvo aj na to, aby sa ukázalo, či je naša viera živá. Ak si doma niečo prečítam a mám z toho radosť, ak sa pomodlím a mám z toho radosť, v stretnutí s ľuďmi sa ukáže, či to viem aj žiť, či sa vonku nestanem súčasťou spôsobu života, ktorý nie je identický s vierou.

To je k Ježišovej prosbe o loďku.

Ďalšia vec, ktorú by som rád ponúkol na premýšľanie, je Petrova skromnosť. Pri stretnutí s Ježišom prosí, aby od neho odstúpil, pretože on – Peter – je hriešny. Premýšľam nad tým, pretože dnešná doba mi pripadá sebavedomá a sebaistá. Učíme ľudí, že ak idú na vstupné pohovory do zamestnania, majú si veriť a vyžarovať sebaistou. Všade vidíme sebaistotu a sebavedomie. Iste, po istú mieru je to veľmi dobré a dôležité. Nehlásim sa k ohlasovateľom zakomplexovanosti. Ale ani k sebadôvere, ktorá nepozná sebakritiku, neberie vážne spätnú väzbu, hľadanie skutočnej pravdy… Nekritickej sebadôvere hrozí, že začne pohŕdať inými, že sa stane arogantnou. A taký človek sa stane nakoniec nehodnoverný.

Jedno z biblických posolstiev by sa dalo preložiť i tak, že Boh – hoci je Boh – nevie spolupracovať s pyšným človekom.

Keď Ježiš poprosil Petra o jeho loď – aj keď hľadal spolupracovníkov – nešiel ho v negatívnom zmysle slova uloviť. Pozval ho. Dalo by sa to preložiť, že mu povedal: „Poď, potrebujem ľudí, ktorým záleží na ľuďoch!“

To je pre mňa kresťanstvo! Je to pripomienka a neprestajné pripomínanie, že na človeku a ľuďoch záleží. Nie ako na tovare, nie ako na ulovených, ale na ľuďoch.

Veľmi by som si prial, aby z našich kresťanských spoločenstiev vychádzali ľudia, ktorým záleží na ostatných. Nielen na sebe a na svojich blízkych, ale na ľuďoch. Veľmi by som si prial, aby niečo podobné vyžarovala dnešná Cirkev. Ale hlavne by som si veľmi prial, aby sme na toto posolstvo kresťanstva nezabudli ani vtedy, keď sa nám zdá, že na ničom a na nikom nezáleží. Nestraťme toto posolstvo: Na človeku a na ľuďoch záleží!