9. 3. 2025 – 1. pôstna nedeľa
Je to už zopár rokov. Niečo sme opravovali na kostole vo farnosti, kde som vtedy bol farárom. Muži ma postavili k miešačke, aby som do nej hádzal piesok a cement. Robil som to spolu s výrazne starším mužom odo mňa. A on mi pri tej práci s lopatou vysvetľoval svoju teóriu o pokroku ľudstva. Hovoril, že za všetok pokrok vďačíme vlastne našej lenivosti. Človeku sa nechcelo hádzať piesok rukami, tak vymyslel lopatu. Nechcelo sa mu chodiť, tak vymyslel auto… Dodnes sa pri spomienke na túto teóriu trochu usmejem. Niečo je na nej pravdivé. Áno, človek vie veľa urobiť pre to, aby sa vyhol zbytočnej námahe. A to môže viesť aj k istým objavom.
Lenivosť však nazývame pokušením. Pokušením, ktoré máme všetci. Niekedy mu podľahneme, niekedy s ním bojujeme. Preto už aj tá malá teória o pokroku ľudstva cez našu lenivosť nám môže nastoliť otázky. Môžeme premýšľať, ako je to s pokušeniami. Kedy nás privedú k väčšej kvalite života a kedy k horšej kvalite života.
Dnes sme počúvali evanjelium (Lk 4, 1 – 13), ako bol Ježiš pokúšaný na púšti. Evanjelista udáva presný počet dní – 40. Lenže tam, kde je v Písme toto číslo, si môžeme byť skoro istí, že nejde o výpočet presných dní, ale o náznak plnosti. A skutočne sa nepomýlime, ak nad dnešným evanjeliom budeme premýšľať ako o popise celoživotného Ježišovho zápasu.
Ježiš zápasil, bol pokúšaný. Nie je to nič prekvapujúce, ak si uvedomíme, že prišiel a ohlasoval veľkú myšlienku: Ľudia, prebuďte sa, je tu Božie kráľovstvo, pridajte sa k jeho budovaniu! Ale jeho veľká myšlienka narazila na nechápavosť, potom na odpor, na zlobu i hlúposť. To je dostatok dôvodov, aby sme si vedeli predstaviť, že aj Ježiš si musel klásť otázku, či to má všetko zmysel, či by nemal nechať všetko tak.
Nakoniec, takéto sklamania poznáme aj my. Takmer všetky veľké ľudské diela sa začínali veľkými myšlienkami a nasadením. V našej histórii máme príklad Trate mládeže[1]. Budovalo ju 47 tisíc mladých ľudí. Neďaleko od nás máme Priehradu mládeže[2]. Tiež ju budovali tisíce mladých. Obdivuhodná myšlienka, nadšenie i nasadenie. Ale s takýmito veľkými projektmi je to zväčša tak, že veľká spoločná myšlienka sa časom vytratí, potom sa zo spoločného diela stane zlatá baňa pre niekoho, potom často dielo niekto zanedbá a niekedy sa nechá úplne rozpadnúť. V zhotoviteľoch diela zostáva hrdosť na minulosť, ale aj horkosť z prítomnosti. A toto môže hroziť aj takým spoločným a dôležitým projektom, akým je štát, Európska únia, alebo aj takej vážnej inštitúcii, akou je manželstvo.
Pre tieto skúsenosti si vieme dobre predstaviť, že Ježiš bol opakovane konfrontovaný s otázkou, či to má zmysel.
Ježiš bol pokúšaný. A sme aj my. Nielen nejakou lenivosťou či niečím podobným, ale omnoho vážnejšími pokušeniami. A aj u nás je to tak vlastne po celý život. Nepoužívame vždy slovo „pokušenie“, ale hovoríme o tom, že sme skúšaní životom, že život prináša výzvy… To všetko je veľmi podobné: snažíme sa obstáť. Maturanti sa snažia obstáť pred maturitnou komisiou, pracujúci chcú obstáť vo výberovom konaní, niekto chce obstáť pred partiou, niekto pred svojím svedomím, aby sa mohol pozrieť do zrkadla. A niekto – hoci je to už akoby zabudnuté – chce obstáť pred Bohom.
Povieme si, že na to, aby sme obstáli, potrebujeme pevnú vôľu. Hoci je pevná vôľa obdivuhodná, predsa nie je všeliek. Závisí od mnohých okolností. A navyše, pevná vôľa začína sebectvom – vieme sa zmotivovať tam, kde nám o niečo ide, nám na niečom záleží. Takéto sebectvo nemusí byť nič zlé. Len si s tým celkom nevystačíme. Napr. v starobe budeme viac potrebovať schopnosť prijať veci. A skutočne, posledným krokom pevnej vôle je „dať súhlas“. To už úzko súvisí s tým, čo som označil ako takmer zabudnuté: obstáť pred Bohom znamená dať súhlas Jemu, Jeho vôli.
Ak sme dnes počúvali o Ježišových pokušeniach, ak sme si pripomenuli, že my všetci sme v živote a životom skúšaní, potom by nám to malo pripomenúť hlavne to, že potrebujeme správne poznať, o čo ide, čo je podstatné a na čom má záležať. V dnešnej dobe – v ktorej nám veľmi často môžu chýbať veľké myšlienky – je to dôležité. Môžeme dnes prosiť o správny pohľad na naše životy a až potom o silu, aby sme podľa toho aj žili.
[1] Úzkokoľajka z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice
[2] Nosice