14. 7. 2024 – 15. nedeľa v cezročnom období
Žena, o ktorej budem teraz rozprávať, už má svoj vek. Keď bola mladá, stala sa členkou speváckeho zboru v ich meste. Rada spievala, bavilo ju to. Iná speváčka zo zboru jej však po čase povedala, nech s nimi nespieva. Že spieva falošne a ruší celý ich hlas. Viete si predstaviť, čo takáto veta spraví so sebadôverou – ako si budete dávať veľký pozor, budete sa báť nasadiť tón… Zostala však v zbore. Po čase začal zbor viesť profesionálny hudobník. Hľadal medzi členkami a členmi oporu pre jednotlivé skupiny hlasov. A pre alt si vybral práve ženu, ktorú spomínam. Bolo to uznanie, že spieva dobre! Ale – aj keď to bolo už pred rokmi – sebadôvera sa neobnovila úplne. Stále si dáva veľký pozor, stále sa bojí, či je jej spev dobrý.
Takto to býva. Niektoré vety, aj keď vôbec nemusia byť pravdivé, zamávajú s nami. A niektoré stopy zranení zostávajú v nás stále.
Rozprávam tento príbeh ako opak toho, čo sme počúvali v evanjeliu (Mk 6, 7-13). Tam dal Ježiš apoštolom veľkú dôveru, keď ich poslal samostatne medzi ľudí. Podľa evanjelistu to však bolo po pomerne krátkom čase strávenom s Ježišom. Neboli to teda nejako vyškolení ľudia v jeho posolstve, neboli to hlboko obrátení ľudia. Nešli rozprávať Ježišove myšlienky a už vôbec nešlo o šírenie nového náboženstva. Oveľa viac sa zdá, že apoštoli sa sami išli učiť, ako byť s ľuďmi. Ježiš ich inštruoval, že sa nemajú vyobliekať, zabezpečiť peniazmi a iným. Majú ísť ako nezabezpečení, teda zraniteľní ľudia. A to sa mi zdá veľmi dôležité. Je to opak toho, keď ide niekto s poučovaním, s chuťou vládnuť nad druhým.
Apoštoli podľa dnešného textu vyzývali na pokánie. My si pod tým zväčša predstavíme výzvu na polepšenie sa. Ale skutočné pokánie nie je len neprestajné polepšovanie sa. Je to skôr objavenie nového pohľadu na svoj život, na jeho priority. Vniesť do ľudského života niečo také, to sa dá len cez porozumenie situácii, v ktorej sa nachádzame. Aj toto pripomína misia apoštolov medzi ľuďmi.
Grécke slovo „apoštol“ znamená „poslaný“. Keď to povieme takto, potom si môžeme pripomenúť, že sme všetci poslaní. Poslaní do života, poslaní medzi ľudí. A z dnešného evanjelia si môžeme odniesť dôveru, že Boh nám verí. Aj my môžeme uprostred života prinášať niečo z Božieho kráľovstva, môžeme prinášať porozumenie, blízkosť, ozdravujúcu prítomnosť.