7. 6. 2026 – 10. nedeľa
Určite poznáte, že z nejakého človeka ste nemali dobrý pocit. Potom však prišla nová informácia – napr. o tom, ako to mal v živote ťažké – a zrazu ste zmenili postoj, stali ste sa zhovievavejšími.
Platí to však aj opačne. Niekto sa dozvie o inom informáciu, ktorá ani nemusí byť pravdivá, a zrazu má pocit, že má tohto druhého človeka prečítaného, že vie, o čo mu ide. I to sa nám možno už niekedy stalo, že niekto nadobudol voči nám takéto predsudky a nie a nie ich odbúrať.
Nemusia to však byť predsudky voči nám. Aj my môžeme podľahnúť takýmto predsudkom.
Od psychológov mám teóriu „cudzinec v Japonsku“. Hovorí o príklade človeka, ktorý bol v Japonsku a vrátil sa nadšený. To preto, že sa všetci usmievali, boli úslužní, ukláňali sa pred ním. Cudzinec nadobudol dojem, akí sú to úžasní a priateľskí ľudia. Niekto mu však povedal, že oni sa neusmievajú preto, že sú priateľskí. Ale že ich úsmev znamená pohŕdanie a nadradenosť. A cudzinec zrazu zmení posudzovanie celej svojej návštevy v Japonsku. Zmení svoj postoj voči Japoncom.
To sa nám skutočne stáva. Vďaka nejakej informácií – ktorá nemusí byť pravdivá – všetko vidíme v inom svetle. Máme to zrazu prečítané po svojom. A nie je jednoduché sa z toho vymaniť, dokonca sa nám zdá, že každá nová skúsenosť len potvrdzuje naše videnie.
Nie je jednoduché vnímať ľudí a život bez hodnotenia. Teda vnímať všetko len také, aké to je. Bez pridávania hodnotenia „dobré – zlé“. Nie je to ľahké, ale je to cesta z toho, aby sme neboli unavení zo zdania, že všetko a všetci sú zlí.
Dnešné evanjelium nám môže byť posilou a inšpiráciou pre takéto vnímanie bez hodnotenia. Ježiš sa zastavil na mýtnici a pozval Matúša na stretnutie. Len pripomínam, že mýtnikov ľudia nemali radi. Už preto, že vyberali dane a poplatky. Komu sa to páči a komu sa platí ľahko? Nemali ich tiež radi preto, že si pravdepodobne trochu vyberali aj pre seba. Teda boli v podozrení, že sú zlodeji. A nemali ich radi aj preto, že poplatky vyberali pre nenávidených okupantov – Rimanov. Ježiš sa zastavil pri takomto mýtnikovi, ale nevidel hriešnika, nevidel mýtnika. Videl človeka s menom!
Ak si to otočíme na seba, tak môžeme hovoriť o tom, že aj v nás Boh nevidí našu profesiu, ani naše chyby. Vidí človeka s menom a jeho príbehom.
Ale môže to byť aj výzva k tomu, ako pristupovať k ľuďom z našej strany.
Farizeji sa na Ježiša hnevali. Je to zrozumiteľné. Oni sa snažili o dobrý život, a Ježiš sa viac kamarátil s týmito hriešnikmi. Opäť si to môžeme otočiť na seba a vidieť v tom, že Boh nesúdi podľa výkonov. Oslovuje všetkých. Nakoniec, všetci – aj tí výkonnejší – sme len ľudia. Všetci sme v niečom lepší a v niečom horší od iných.
Farizeji šomrali na Ježiša, ale medzi sebou a za Ježišovým chrbtom. Nebýva to často tak, že sa takýmito rečami snažíme vytvoriť potvrdenie svojich názorov?
Najdôležitejšie a tiež najkrajšie z dnešného evanjelia je pre mňa to, že príbeh nekončí výpočtom chýb. Ani chýb mýtnika, ani chýb farizejov. Príbeh ide ďalej. Ježiš je príkladom toho, že neprišiel robiť výčitky. Ale hľadať a ukazovať cestu ďalej. Hľadať, objaviť a nechať vypučať tomu dobrému, čo je v každom z nás.