13. 4. 2025 – Kvetná = Palmová nedeľa
V škole sa rok čo rok pýtam žiakov, čo oslavujeme na Veľkú noc. Rok čo rok ma žiaci zaskočia odpoveďou, že to je predsa šibačka! Sám seba sa pýtam, či im nedokážeme odovzdať niečo viac o podstate tohto najväčšieho kresťanského sviatku.
Chcem veriť, že v kostole nemusím príliš zdôrazňovať, že podstatou Veľkej noci nie je ani šibačka, ani iné tradície – či tradícia výzdoby, či varenia a pečenia, či iných zvykov. To všetko – vrátane spomínanej šibačky – môže byť pekné i dobré. Ale nie je to podstata. Podstatou týchto sviatkov je príbeh utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. A našou snahou má byť čo najviac sa na tohto trpiaceho i osláveného Krista upriamiť.
A dnes sme toto upriamovanie sa začali (Lk 22, 14 – 23, 56). Najprv sme počúvali o slávnostnom vstupe do Jeruzalema, ale vzápätí sme počuli tragický príbeh s mnohými podrobnosťami – ako sa vedia zmeniť nálady davu, ako nefungovala spravodlivosť a právo, ako Ježiš trpel na kríži…
Môžeme sa vôbec cez takýto tragický opis upriamiť na Krista? Nie je to rušivé?
Poznáme ľudí, ktorí cestujú na miesta, kde ľudia hladujú, kde trpia či trpeli vojnami. Títo cestovatelia potom píšu články knihy, reportáže, dokumenty a ponúkajú nám ich, aby sme sa nad tým zamysleli. Nerobí sa to preto, že by sa niekto kochal v utrpení a biede iných. Vďaka takýmto skúsenostiam ľudia často zažívajú svoju premenu, katarziu, očistu, menia svoje postoje. A otras, ktorý zažili, zväčša prináša aj väčšiu slobodu a väčšiu odvahu. Slobodu a odvahu nie v zmysle robiť si, čo chcem, ale slobodu pre pravdivé pomenovanie dobra a zla, oslobodenie sa od našich životných nárokov…
Niečo podobné by malo a mohlo spôsobiť aj naše upriamenie sa na Krista. Aj cez tragickosť jeho príbehu.
Všetkým nám želám, aby sme niečo z takéhoto pozitívneho otrasu, ktorý vedie k slobode a odvahe, zažili počas tohto veľkonočného týždňa.