24. 8. 2025 – 21. nedeľa v cezročnom období
Keď sme boli deti a hrávali sme futbal len tak na holej lúke, bránku sme mali urobenú z dvoch kameňov alebo z dvoch tenisiek. Čo bolo poruke. Neraz sa stalo, že sa niekto pokúsil súperovu bránku zväčšiť – aby sme ľahšie uspeli. Predpokladám, že podobné skúsenosti majú viacerí chlapi, ale aj dnešné deti.
Dnes sa mi to zdá ako výstižný symbol pre ľudí – zľahčiť si, bez veľkej námahy zväčšiť pravdepodobnosť úspechu…
Nie je to zlé. Moderné technologické výdobytky sú vyrábané práve z tohto dôvodu – aby bol život ľahší. Máme to v základnej ľudskej výbave – vyhnúť sa strasti, námahe, bolesti… A to je dobré.
Ale všetci vieme, že to neplatí úplne na všetko. Napr. to neplatí v starostlivosti o zdravie – nestarať sa oň je pohodlnejšie, ale nie dobré. Iný príklad je štúdium – zľahčiť si ho vôbec nemusí znamenať víťazstvo pre budúcnosť. A našli by sme mnoho ďalších príkladov.
Jednoducho: Čo je ľahšie, nemusí byť nutne lepšie. A to aj napriek tomu, že by sa nám mohlo zdať, že ľahšie je aj lepšie.
Dnes sme v evanjeliu (Lk 13, 22 – 30) počuli otázku adresovanú Ježišovi: „Bude málo tých, ktorí budú spasení?“ Odpovedal obrazom tesnej brány. Aj keď nehovoril o tej futbalovej bránke, predsa použil dosť podobný obraz.
Najskôr sa však zastavme pri samotnom pojme „spása“. Väčšina kresťanov by na otázku, čo je spása, odpovedala bez váhania. A povedali by sme, že je to život po smrti v nebeskej blaženosti. Iste, je to správna odpoveď. Asi v tomto duchu – predpokladám – sa pýtal Ježiša aj anonymný človek z dnešného evanjelia. Ale nie je to všetko.
Preto chcem pripomenúť, že Biblia používa aj alternatívy k slovu spása. Napr. hovorí o „vykúpení“. Lenže my nie sme otroci a nemáme skúsenosť s tým, že by za nás niekto zaplatil, aby nás vykúpil z otroctva. Iné alternatívne slovo je „záchrana“. To už by nám mohlo byť bližšie. Možno máme skúsenosť, že nás nieto zachránil pred niečím alebo z niečoho. A ďalšie alternatívne slovo je „uzdravenie“. V gréckej verzii Nového zákona sa práve toto slovo používa. Takže, keď čítame, že Ježiš niekoho uzdravil, v gréčtine by sme čítali, že ho spasil.[1] To je pre mňa osobne dosť dôležité. Hlavne ak by sme nemysleli len a čisto na fyzické uzdravenie, ale aj na uzdravenie vzťahov, životného štýlu…, tak by sme boli asi blízko k významu spásy.
A zrazu sme tu, v tomto svete. Nie v tom posmrtnom. Ježišova spása sa dotýka života, toho, ktorý žijeme. Ježišova úzka brána, cez ktorú by sme mali prejsť do Božieho kráľovstva, to totiž nie je ako maturita, na ktorú sa študent štyri roky chystá a potom ju prejde alebo neprejde. Tá brána si pýta dnešné smerovanie. Včerajšok je za nami a už ho nezmeníme. Zajtrajšok môže a nemusí prísť. Dnešok je dôležitý. Vchádzať tesnou bránou či získať spásu, to je zakúšať a vnímať uzdravovanie v hĺbke svojho života, to je život v radosti, vďačnosti i plnosti…
V dnešnom evanjeliu bola opísaná aj „stopka“ do tejto brány. Bolo to jednoduché pomenovanie: páchatelia neprávosti. Stálo by bo za dlhú úvahu, čo je to „neprávosť“. Kedy ju cítime od iných a kedy ju – možno len nenápadnými slovami či gestami – dávame okúsiť iným my.
Veľmi známy český kňaz a biológ Marek Vácha v jednom rozhovore povedal, že už odmieta používa kondicionál, teda podmieňovací spôsob: malo by sa, mali by… Jediný podmieňovací spôsob, ktorý je pre neho únosný, je pre neho samého: Ja, Marek Vácha, by som mal…“ Veľmi sa mi to páči. Ježišova odpoveď na otázku po množstve spasených smeruje práve sem. Ježiš odmietol neplodné špekulácie, koľko ľudí bude spasených. Odmietol čakať na to, až nás budú milióny. Odmietol reč o tom, čo by mali robiť ostatní… Odmietol tiež príslušnosť k vyvolenému národu ako dostatočný dôvod na spásu. Celú otázku a diskusiu otočil na celkom jednoduché a náročné: Ty sa usiluj ísť tesnou bránou. Brána, ktorá znamená snahu o nepáchanie neprávosti. A teda snahu o lásku a dobro. A to všetko už dnes.
[1] Porovnaj: Comer, J. M.: Neúprosné nie zhonu. Kumran: Stará Ľubovňa 2023. s. 88.