31. 8. 2025 – 22. nedeľa v cezročnom období
Keď deťom rozlámete čokoládu, skoro s istotou si každé z nich vyberie kúsok, ktorý sa mu zdá najlepší. Najlepší z rôznych dôvodov – možno z dôvodu veľkosti, možno kvôli druhu čokolády…
Nie sú to len deti. Všetci tak premýšľame: chceme mať dobré veci, pekné veci, chceme byť obklopení ľuďmi, ktorí sú pre nás príjemní…
To všetko je úplne prirodzené, je to hlboko v nás. Dokonca žijeme vo svete, ktorý je nastavený tak, aby sme „predali“ svoje talenty, svoje vzdelanie… Len ťažko sa vieme inak „naprogramovať“.
Keď si však predstavíme človeka vo vedení firmy, podniku alebo vysokopostaveného politika, potom si uvedomíme, že hoci je prirodzené myslieť na seba a dávať seba do popredia, predsa nechceme, aby ľudia s veľkou zodpovednosťou premýšľali iba takto. Želali by sme si, aby brali ohľad na celok, na ostatných, na slabších… Výrok jedného svetového politika: „Mojimi najväčšími kladmi je duševná vyrovnanosť a to, že som skutočne múdry. Nielen múdry, ale génius… a veľmi vyrovnaný génius:“ Mne osobne sa takáto reč vôbec nepáči. Biblia hovorí, že ľudia vo vedení by mali byť služobníkmi, nie hľadačmi vlastného ega.
Na jednej strane teda hovorím, že túžba po dôležitosti, pozíciách, vlastnení… je v nás. Nevieme ju úplne zastaviť. Na druhej strane hovorím, že predsa len je potrebné, aby sme túto túžbu vedeli kontrolovať a ovládať.
Dnešné evanjelium hovorilo práve o tomto (Lk 14, 1.7 – 14). Nebol to Ježišov návod na slušné správanie pri hostine. Je to jeho pohľad na život. Hovorí o skromnosti. Zdravej skromnosti, kde sme si aj vedomí svojej dôležitosti, ale aj vieme, že nie sme jediní najlepší na svete, že vesmír sa netočí okolo nás, že vždy nás niekto v niečom predstihuje…
Ako to skĺbiť? Rabíni mali radu: správať sa ako človek, ktorý má pri sebe dva výroky. Ten prvý výrok hovorí: „Kvôli tebe som stvoril svet!“ Ten druhý výrok hovorí: „Si prach a popol!“ Vnímať tieto dva protipóly, to je cesta k životnej múdrosti. Alebo k zdravej pokore.