25. 1. 2025 – 3. nedeľa v cezročnom období
Dnešná nedeľa nesie názov Božieho slova. Dobrá príležitosť pripomenúť si, že čítanie z Biblie nie je pre nás len pripomienkou dávnych textov, ale je to a má to byť pre nás Božie slovo. Dnešná nedeľa je tiež pripomienkou toho, že Ježiš vnímal ako svoje hlavné poslanie šíriť Božie slovo. Aj jeho znamenia sú vo svojej podstate hlavne posolstvom – slovom – pre nás.
Dnes sme počúvali o začiatku tohto šírenia Slova (Mt 4, 12-23).
Za zmienku stojí malá drobnosť – na začiatku sa Ježiš presťahoval. Opustil Nazaret, kde vyrastal a presťahoval sa do Kafarnauma. Evanjelista zdôrazňuje, že išlo o Galileu. To bola severná časť kráľovstva a – ako sme počuli od proroka Izaiáša – išlo o časť krajiny, na ktorú ostatní obyvatelia pozerali tak trochu cez prsty. Táto severná časť krajiny bola najviac vystavená nájazdom cudzích armád. A obyvateľstvo sa tam kultúrne i nábožensky premiešalo. Takže pre ostatných Izraelitov to boli tak trochu pohania, tak trochu odpadlíci. Ježiš si túto časť krajiny vybral na začiatok svojho pôsobenia. Nevybral si Jeruzalem, kde by mohol diskutovať so vzdelanými rabínmi, kde bol náboženský kult… Vybral si to ťažšie. Vnímam to ako dobrý odkaz pre nás, keď máme pocit, že žijeme medzi ľuďmi, kde sú premiešané všetky možné názory, životné štýly, náboženské presvedčenia… Ježiš akoby nám odkázal, že to nie je dôvod na žiadnu rezignáciu.
Druhé, čo by som chcel dnes vypichnúť, je tá jeho super krátka kázeň: „Robte pokánie, pretože sa priblížilo nebeské kráľovstvo!“ Pravdepodobne to však nebola len táto veta. Vieme, že Ježiš rád používal pri svojich rečiach obrazy, vysvetľoval… Ale evanjelista dokázal do tejto jednej vety vtesnať základný obsah jeho slov.
Keď počujeme slovo pokánie, pravdepodobne to vnímame ako výzvu na nápravu. Iste, ak je niečo, čo by sme mali napraviť, tak toto slovo môže zapôsobiť aj takto. Ale jeho význam je hlbší ako len zmeniť nejaké zlé skutky či slová. Ide o zmenu pohľadu. Tak, ako keď ideme rozobrať nejaký prístroj, otáčame ho v rukách, aby sme ho videli z viacerých strán. Alebo pri riešení problému sa snažíme „vidieť to z viacerých uhlov“. Zmena uhlu pohľadu je dôležitá pre správnosť riešenia. Ježiš svojou výzvou na pokánie vyzýval nanovo sa pozrieť na život. Učiť sa vidieť ho inak. A tu je dôležité pokračovanie vety: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo!“ Nevysvetľujme si to tak, že sa priblížil koniec sveta, ohne a blesky posledného súdu. Ježiš na iných miestach vysvetľuje, že Božie kráľovstvo – to je vláda spravodlivosti, dobra, lásky. Ono je v nás a medzi nami. Teda Ježiš vyzýval na zmenu pohľadu na život, pri ktorom vidíme, že každý z nás je súčasťou budovania Božieho kráľovstva, v každom z nás je schopnosť spolupracovať na ňom a nechať ho rásť. Ježiš nás chcel naučiť takému pohľadu na život, v ktorom sa snažíme vnímať, ako Boh vstupuje a chce vstupovať do našich životov. To vedie k zmene, ktorá nie je orientovaná len na vyhýbanie sa zlým skutkom.
Posledné, čo chcem dnes trochu vyzdvihnúť, je Ježišova voľba prvých spolupracovníkov –apoštolov. Toto slovo v preklade znamená „poslaný“. A Ježiš apoštolov naozaj onedlho poslal medzi ľudí. Apoštoli však vôbec neboli dokonalí ľudia. A predsa mali ísť šíriť radosť (evanjelium je radostná zvesť), mali ísť šíriť Božie kráľovstvo. Takto poslaní sme aj my. Ak človek berie svoje zamestnanie ako poslanie, ak berie život ako poslanie, naznačuje to hlbší vzťah k tomu, čo robí a čo žije. A my máme poslanie, podobne ako apoštoli, prinášať do života radosť, pokoj, dobro. Nečakajme, že s tým začneme, keď budeme bez hriechov, keď budeme mať väčší pocit blízkosti s Bohom. Sme poslaní šíriť to už dnes, tu a teraz.