1. 2. 2026 – 4. nedeľa v cezročnom období
Pred nedávnym časom sa mi podarilo prečítať si cennú knižočku Radosti na stope. Napísala ju rakúska psychoterapeutka Elisabeth Lukasová. Ako už nadpis naznačuje, knižka je o radosti. O potrebe radosti a o tom, ako sa naučiť si ju všímať a prežívať. Autorka nesľubuje, že príde dokonalý svet, ktorý nám prinesie radosť. Ani nenabáda, že treba všetko pretvoriť a potom príde radosť. Píše pre bežných ľudí s ich trápeniami a pokúša sa zdôrazniť, ako je dôležité prežívať v živote radosť.
Keď som to čítal, uvedomoval som si, že skutočne je veľmi dôležité prežívať radosť. I to, že to často už ani nevieme – nevieme rozpoznať a doceniť zdroje radosti, ktoré sú v našom živote. Uvedomoval som si, že človek potrebuje, aby život chutil. Ak niekto ťažko pracuje, ale chutí mu to, zväčša sa až tak neunaví a rýchlejšie sa regeneruje z únavy. Ak nám akosi zachutilo stretnutie s niekým, vieme z toho dlho čerpať. Dokonca ľudia úplne na dne si často pýtajú aspoň nejakú drobnosť, ktorá im pochutí na jazyku…
Keď však hovorím o radosti, nemám na mysli náhrady, ktoré si môžem kúpiť či zabezpečiť. Nemám na mysli únik od reality. Mám na mysli vnútornú radosť napriek všetkým problémom. Radosť tam, kde sme.
Počúvali sme dnes Ježišove Blahoslavenstvá. Osem výrokov, ktoré naznačujú Ježišov vnútorný život, jeho pohľad na ľudí. I na radosť. Slovo „blahoslavený“ veľmi v bežnej reči nepoužívame. Ale všetci vieme, že znamená „šťastný“. Niekto by mohol namietať, že Ježiš videl, ako sú ľudia pred ním zmorení, chudobní, umlčaní… Ako im potom mohol povedať, že sú šťastní?
Určite to nie je z jeho strany cynizmus, ani výsmech. Ukazuje im svoj pohľad na nich a tým mení ich pohľad na seba samých.
Asi je dobré pripomenúť si, že Ježiš sa týmito výrokmi trochu vymedzil od Mojžišovho zákona. Neodmietol ho, ale svoj dôraz položil úplne inde. Aj on, aj jeho poslucháči boli odchovanci Mojžišovho zákona, ktorý kládol dôraz na poslušnosť voči Zákonu. Zachovať a plniť predpisy. Aj Mojžiš povedal, že vďaka takejto poslušnosti voči zákonu budú ľudia šťastne žiť na zemi. Ale dôraz bol na poslušnosti, ktorá prináša jednotu, ktorá vytvára menšiu pravdepodobnosť veľkých chýb…
Ježišov dôraz bol však na radosti, na šťastí. Ak sa do toho začítame, zistíme, že Ježiš nechcel, aby ľudia zatvorili oči a sami sebe si nahovorili, že tu nie je ani chudoba, ani útlak, ani umlčiavanie. Ani nechcel povedať, že ak sa spoja, tak všetko zmenia a odstránia ťažkosti. Ani nechcel povedať, že raz vo večnosti budú šťastní, tak nech teraz len znášajú, čo život prináša. Ježiš im hovoril v prítomnom čase, že teraz sú šťastní.
Má to dva významy. Prvý je, že týmto utrápeným ľuďom Ježiš povedal: „Vážim si vás, ste pre mňa dôležití, vaše snaženia a zápasy sú dôležité pre svet.“ Druhý význam je, že im povedal, aby napriek všetkému trápeniu a námahe nezabudli na zdroje radosti. Aby nezabudli prežívať radosť.
Keď som na tým premýšľal, prišiel mi na um súčasný apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli. Je tu štvrtý rok, a ak ste niekedy videli, ako káže, určite vám neuniklo, že poskakuje, až tancuje pri mikrofóne. Nezaprie, že je temperamentný Talian. Opakovane sa však vracia k jeden téme: radosť! Mal som možnosť sa s ním stretnúť v kruhu priateľov. Niekto z nás sa ho spýtal: „Pán nuncius, vraciate sa opakovane k téme radosti. Napísali ste o tom knihu. Je to preto, že je to vaša vnútorná duchovnosť? Alebo preto, že máte pocit, že my tu na Slovensku ukazujeme len málo radosti?“ Odpovedal ako správny diplomat – obišiel to, ako v tejto téme vidí Slovensko a Slovákov. Hovoril o tom, že pôsobil v krajinách, kde bolo oveľa horšie, ako je na Slovensku. Bol v Afrike, bol v Peru. Horšie tam bolo materiálne i ohľadom napätí v spoločnosti. A tam si uvedomil, ako nám chýba radosť. Ako ju potrebujeme.
Svet nikdy nebude len prechádzkou ružovým sadom. Nikdy nebude celkom OK. Ale napriek tomu potrebujeme vidieť zdroje radosti a prežívať radosť. Aj toto nám môže dnešné evanjelium pripomenúť. Kde je v srdci človeka radosť, tam sa rodí pokoj, prajnosť… Ježiš nás v dnešnom evanjeliu učil, že si váži ľudí, ktorí si nezatvárajú oči pred ťažkosťami života. Váži si tých, ktorí sa snažia urobiť život lepším. Ale tiež nám pripomína, že pri všetkých trápeniach nemusíme zabudnúť na prežívanie radosti. Radosti zo zdrojov, ktoré máme prítomné v našom živote.