15. 11. 2026 – 33. nedeľa v cezročnom období
Keby sme toto Ježišovo podobenstvo o troch služobníkoch nepoznali a počuli by sme ho prvý raz, možno by sme si celkom jednoducho povedali, že Božia vôľa je, aby sme boli úspešní. Tak, ako to dáva do popredia dnešný svet. Ale ak sa na to pozrieme trochu bližšie, zistíme, že Ježišovo podobenstvo vôbec k tomuto nesmeruje. Doposiaľ nemôžeme povedať, že úspech je jedným z Božích mien.
Dnešné podobenstvo je o daroch, ktoré sme dostali. Ježiš nevysvetľuje, prečo ich má niekto viac a niekto menej. Jednoucho pracuje s tým, že tie dary máme. Ale to podobenstvo je aj o úlohe, ktorá z týchto darov plynie. Ani dary, ani úlohy by sme nemali stratiť, zakopať či zabudnúť. Sem smeruje dnešné podobenstvo.
Všetci traja sluhovia, aj ten, ktorý nemal žiadne zisky, by mohli povedať, že chceli robiť dobre. Aj ten posledný, ktorý neznášal svojho pána a robil z hnevu. Aj ten by povedal, že on to myslel dobre a chcel dobro.
Lenže to povedia všetci ľudia: Ja to myslím dobre! Dokonca aj väzni vo výkone väzby by povedali, že chceli dobre, keď urobili svoj čin. Možno dobré pre seba, ale predsa dobré. Ak človek robí zvrátenosť, nerobí to pre zlo, ale preto, že mu to ubližovanie nejakým spôsobom robí dobre. Toto naše zameranie na dobro je dôležité, pretože ak chceme s ľuďmi nadviazať komunikáciu, nepomôže nám, keď odsúdime ich konanie, keď ich skritizujeme a označkujeme ako zlých. Oveľa viac nám pomôže, ak sa skúsime napojiť na to, čo sú ich potreby, o čo im ide. To neznamená, že máme súhlasiť. Je to len snaha o pochopenie, ktorá je základom komunikácie. Ak našu potrebu po dobre, možno len potrebu obhájiť svoje konanie ako dobré, obrátime na nás, bude to znamenať, že je veľmi dôležité a potrebné rozlišovať, čo je naozajstné dobro. Potrebné je snažiť sa rozpoznať, čo je len pozlátka a čo naozaj prináša radosť a pokoj.
Druhá poznámka k dnešnému evanjeliu je tiež len pripomienka niečoho, čo všetci vieme. Aj keď je to zdanlivo zabudnuté. Dary, ktoré sme dostali, nie sú len pre nás. Sú na to, aby slúžili aj iným. V dnešných časoch je to skôr zabudnuté posolstvo – zhromažďujeme pre seba, prípadne pre svoju „bublinu“, zabezpečujeme „svoj hrad“, sme atomizovaní,… Ale dary máme na to, aby poslúžili aj iným. Skúste si predstaviť, aký by bol náš svet, v ktorom by nikdy nebol žiaden altruista, v ktorom by nikdy nebol niekto, kto by robil aj bez nároku na odmenu a docenenie… Taký svet by bol neskutočne chudobný. Dary a talenty máme na to, aby slúžili iným! Paradoxne, vie nám priniesť radosť, keď niekomu urobíme radosť, keď niekomu poslúžime, keď niekomu vyvoláme úsmev na tvári, keď niekomu pomôžeme,…
Tretia poznámka sa vracia k tretiemu sluhovi, ktorý zakopal talent od svojho pána. Neurobil nič zlé – nepremrhal peniaze, nestratil ich, dokonca musel kopať, premýšľať, kde kopať, pamätať si, kde zakopal… Ale nič nezískal. Takmer pri každej omši vyznávame, že sme zhrešili aj zanedbávaním dobrého. A to je presne ono. On nič zlé neurobil. Ale neurobil ani nič dobré. Aj my hovoríme: Nikoho som nezabil, nikoho som neokradol, nikomu som neublížil… Kiež by to tak mohli vnímať aj ľudia okolo nás. Ale to nie je všetko. Ľudia, ktorí sa nevedia brániť, potrebujú náš hlas. Slabí potrebujú našu posilu. Talenty potrebujú rásť… Nezanedbať dobré, to je tiež výzva dnešného evanjelia.
Nech nám dnešné evanjelium pomôže rozlišovať, čo je naozaj dobré. Nech nám pomôže uvedomovať si, že naše dary a talenty sú aj pre iných. Nech nás vedie k pozornosti, aby sme nezanedbávali dobré a aby sme nechali rásť, čo nám Boh dal.