28. 1. 2024
Sv. omšu v podstate začíname už prípravou doma. Tým, ako sa oblečieme, ako prichádzame do kostola, koľko času si necháme na upokojenie duše. Niektorí kolegovia sa dokonca snažia motivovať ľudí, aby na nedeľnú bohoslužbu mali dopredu prečítané čítania a evanjelium. To je už iste veľká požiadavka, ale len zdôrazňuje to, že sv. ošma začína prípravou na ňu.
Pri vstupe do kostola si namočíme prsty do sv. vody a prežehnáme sa. Je to symbol obmytia. Myslíme však nie na obmytie končeka prstov či čela, ale na očistu duše. Ak sa nám podarí sústrediť sa na tento úkon, už samotný vstup do kostola bude iný.
Pri vstupe do lode kostola si pokľakneme na jedno koleno smerom s svätostánku. Pokľaknutie je vzdanie úcty. Ak si nemôžeme pokľaknúť, stačí, ak sa s úctou pokloníme smerom k svätostánku. Takýto úklon je oveľa dôstojnejší a hodný človeka, ako podrep, polodrep, alebo hocaký iný nejasný úkon. Máme svoju dôstojnosť, dal nám ju sám Boh. Tak ju prejavujeme aj dôstojným pozdravom.
Pri začiatku sv. omše sa postavíme. To je symbolom spoločného kráčania: poďme, ideme sláviť. Dokonca také jednoduché gesto, ako je postavenie sa, má svoj symbolický a dôležitý význam.