Mk 15, 1-39
Sv. Tomáš Akvinský, bravúrny mysliteľ kresťanstva, na ktorého myšlienky sa po storočiach stále odvolávame, povedal: „Dobro samo sa šíri viac ako zlo“. Nevysvetľoval to, napísal to ako základnú vec, axiómu, o ktorej sa nepochybuje.
Hovoril som o tom s viacerými ľuďmi a všetci s tým mali problém! Aspoň na prvé počutie pochybovali. Máme totiž všetci skôr skúsenosť so zlom, ktoré sa šíri, hovoríme o tom všetkom, čo je na svete zlé a pod.
Aj v dnešnom evanjeliovom príbehu o Ježišovom umučení víťazí predovšetkým zlo. Mocný Kristus, ktorého oslavovali pri vstupe do Jeruzalema, po troch dňoch prišiel o svoju slávu. Pilát namiesto dokazovania neviny od davu prijme len výkriky: ukrižuj ho. A nakoniec Ježiš, ktorý šíril dobro, zomiera drastickou smrťou na výstrahu.
A potom, že dobro sa šíri viac ako zlo!
Celými dejinami ľudia podobne jednali s inými – a veľmi často s tými najlepšími z ľudského rodu. Vyvražďovala sa inteligencia, ľudia práva a pod. Ale ak je to tak, potom ako je možné, že sme ešte stále tu a že sme nezdegenerovali? Ako je možné, že sa na stranu spravodlivosti a dobra stále pridávajú ľudia? Ak by zlo víťazilo, tak by to asi možné nebolo.
O vete sv. Tomáša si môže každý myslieť svoje. Ale táto veta určite platí na Ježišov príbeh – nezvíťazilo nápadné a silné dobro, nezvíťazil mocný muž, čo vstúpil do Jeruzalema. Predsa sa však príbeh neskončil jeho smrťou, ale zmŕtvychvstaním. Akýmisi zadnými dvierkami jeho vec žije a pokračuje ďalej.
Aj takto môžeme pristúpiť k tajomstvám Veľkej Noci – ako k tajomstvám dobra, ktoré musí víťaziť. Nie že by nepotrebovalo naše pričinenie, nie že by zla nebolo veľa. Ale napriek tomu si aj cez Veľkú Noc opakujeme nádej, že Ježišova vec ide a pôjde ďalej. A v nej on sám.
Peter Cibira