29. 3. 2026 – Kvetná nedeľa
Dnes chcem ponúknuť len dva podnety na premýšľanie. Ten prvý sa týka evanjelia na začiatku dnešnej liturgie, keď sme si pripomínali Ježišov vstup do Jeruzalema. Skupina ľudí kládla svoje plášte na zem, iní pridávali palmové listy. Chceli imitovať akýsi slávnostný kráľovský koberec, pretože Ježiša považovali za kráľa a Mesiáša. Títo ľudia boli vtiahnutí emocionálne a presvedčením angažovaní. To môže byť veľmi dobrá pozvánka na slávenie Veľkonočných sviatkov – nechať sa vtiahnuť do Ježišovho príbehu. Nezostať len pri vonkajších aktivitách, príprave jedál a kultúrnych zvykov, ale nechať sa vtiahnuť do príbehu Ježišovho utrpenia i zmŕtvychvstania. Tento príbeh totiž v sebe nesie obrovské množstvo podobností s naším životom. Dúfam, že nie podobnosť v tom, že by sme mali byť pribití na kríž. Ale čo je zrada, to poznáme. Čo je opustenosť, to tiež. Poznáme aj to, čo je utrpenie, aj čo je hľadanie zmyslu všetkého, aj potrebu nádeje. Sme pozvaní, aby Veľká noc bola pre nás zdrojom premýšľania o našom živote a hľadaním inšpirácie i sily v Ježišovom príbehu.
Druhý podnet je v dnešnom pašiovom príbehu, teda v príbehu Ježišovho utrpenia. Počuli sme, že Ježiš sa len veľmi chabo bránil pre Pilátom. Vieme, že sa vôbec nebránil pred veľkňazom. Vôbec nevystúpil, aby predniesol svoju obhajobu ľudu. A pritom sa sám rozhodol ísť na sviatky do Jeruzalema, pričom vedel, čo ho čaká. Prečo neutiekol? Prečo nezmenil trasu? Prečo sa nebránil?
V živote sa snažíme uspieť, víťaziť, niečo dosiahnuť. Má to svoje dôvody, svoje miesto v živote a svoju hodnotu. Predsa však, život má aj iný rozmer – musíme opúšťať, nechať všetko tak, prijať údel…
Poznáte to v rodinách, keď pre dobro rodiny ustúpite od svojho videnia. Poznáme to pri riešení dôležitých záležitostí, keď necháte mlčať svoje ego, aby sa podarilo niečo lepšie. Poznáme to, keď nás niekto opúšťa a my už nevieme s tým nič urobiť. Poznáme to, keď strácame silu či zdravie, alebo sám život… Poznáme to v mnohých oblastiach života.
Je to však veľké umenie – rozlíšiť, kedy zabrať a bojovať a kedy nechať všetko tak. Je to veľké umenie, ktorému sa len ťažko učíme – vedieť prijať to, čo sa deje, pustiť všetko z ruky, nechať utíchnuť svoje ego…
Aj v tomto môže byť podnet na premýšľanie z dnešného evanjelia. A súvis s naším životom to určite má.