26. 12. 2023 – sv. Štefan, prvý mučeník
O Ježišovom narodení máme v evanjeliách dve správy. Lukášova je pekná, takmer bez ťažkostí. Zatiaľ však Matúš už na začiatku píše, že toto dieťa chcel zabiť kráľ Herodes, že Jozef, Mária a Ježiš museli utiecť do Egypta a že malý Ježiš začal vyrastať tam. Vystačili by sme si aj s Lukášovým opisom, ale keď budeme čítať dôsledne, nevyhneme sa ani Matúšovej správe.
Pre ľudí citlivých na farby musí byť výrazné, že biely či zlatý ornát je dnes nahradený červeným, teda farbou krvi. Slávime totiž prvú mučenícku smrť. Akoby to ešte dôraznejšie upozorňovalo, že ani samotné Vianoce nie sú len romantika. Dobro, ktoré Ježiš hlásal, celkom zákonite naráža na zlo vo svete. A niekedy až brutálne. Môžeme sa však potom pýtať: Ako je to s tým pokojom pre ľudí dobrej vôle? A prvá odpoveď je, že nie všetci ľudia sú dobrej vôle.
Mučenícka smrť Štefanova sa odohrala dva roky po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní. Pripomeňme si, že Ježiš neprišiel založiť nové náboženstvo. Sám vyrastal v židovstve, texty tohto náboženstva používal. Len im dal hlbšie vysvetlenie, inde položil dôraz. Tak isto ani jeho prví učeníci nemali ambíciu opustiť synagógu, teda prostredie v ktorom vyrastali, kde mali bratov a priateľov. Aj oni len poukazovali na iný význam biblických textov. A práve to je pre mňa silné, že Štefana nezabil Herodes alebo niekto iný zvonka. Zabili ho vlastní.
Text evanjelia ešte viac umocňuje vedomie, že sa to môže stať a že sa to stáva. Evanjelium hovorí dokonca o vlastnej rodine.
V dnešných časoch sa často môžeme stretnúť so slovom „zradikalizoval sa“. O niektorých ľuďoch žurnalisti či policajti vedia presne popísať, kde sa zradikalizoval – cez akú komunitu a kedy. U iných sa to takto presne nedá popísať. Nikto (aspoň o tom neviem) však ešte dostatočne nepopísal, čo je to za proces v človeku, keď sa zradikalizuje. Ani z čoho sa začne v človeku také niečo diať. Čiastočným vysvetlením je tušenie, že ide o sklamanie zo sveta a z ľudského spoločenstva. Spočiatku sa zdalo, že sa zradikalizovanie spája predovšetkým s moslimským náboženstvom. Teraz však vidíme, že to vôbec nemusí mať súvis so žiadnym náboženstvom, prípadne môže súvisieť s hocktorým. A náš svet nemá na zradikalizovanie človeka liek ani dostatočný návod na predchádzanie.
My si však môžeme položiť otázku, čo robiť, aby sme sa sami takými nestali. Kráčame totiž po tenkom ľade – pri všetkých svojich názoroch si myslíme, že sme na správnej strane. A ak by chcel byť niekto úplne nestranný, aj tak je presvedčený, že práve táto jeho strana je tá správna. A tak sa ten tenký ľad môže prelomiť bez toho, aby sme si uvedomili, že už nepripúšťame iné názory, že nepočúvame, že neznášame tých, ktorí sú na inej strane…
Ani tu nemáme dostatočný návod na to, aby sme tomu predišli. Ale jedna rada je: učiť sa odlišovať názor od človeka. Ak totiž niekto hovorí názory, s ktorými bytostne nesúhlasím, neznamená to, že to je zlý človek. Ale táto rada vôbec nie je jednoduchá. Preto hovorím o tom, že je potrebné, aby sme sa to učili. Tendenciu preniesť svoj hnev či odpor na celého človeka – nielen na jeho názory – máme všetci.
Druhá rada vychádza z kresťanstva a z dnešného sviatku. Štefan sa za svojich prenasledovateľov modlil. Myslím si, že väčšina dnešných kresťanov ani neskúsila modliť sa za nepriateľov a pre nás nepríjemných ľudí. Ak ste to skúsili, potom ste sa asi dostali aj k tomu, že je to veľmi ťažké. Ale možno ste sa dostali aj ku skúsenosti, že ak sa modlíme za nepríjemných ľudí, zrazu sa náš postoj k nim trochu mení. Sme schopní vidieť ich inak.
A o to aj ide – mali by sme sa predsa snažiť prinášať do života pokoj a porozumenie. A to aj tam, kde na dobro naráža zlo.
Vyprosujem nášmu svetu a dnešným kresťanom, ale i sebe, aby sa nám to aspoň trochu darilo a aby sme k tomu mali silu.