12. 2. 2023 – 6. nedeľa cez rok
Manželka konštatovala, že doma nemajú nijaké pečivo. Požiadala muža, či by mohol zájsť do obchodu. A pridala, že dnes by sa jej najlepšie hodili žemle. Muž odišiel do obchodu, ale vrátil sa s prázdnymi rukami. Na otázku, či nič nemali, odpovedal, že mali rožky aj chlieb, ale nie žemle.
Vieme si predstaviť, že keby sa mal tento manžel obhajovať, obhájil by sa – manželka chcela predsa žemle! Ale súčasne asi všetci vieme, že niečo nie je v poriadku – nepochopil či nenaplnil zmysel manželkinej žiadosti.
Tak je to možno v mnohých prípadoch – pred zákonom môžeme byť čistí, čo však nemusí znamenať, že sme splnili jeho ducha.
V 1. čítaní sme dnes počuli (Sir 15, 16-21), že človek si môže vybrať – buď pôjde cestou prikázaní, alebo tú cestu odmietne.
Trochu pripomeniem, že zákony a nariadenia patria k ľudskému spoločenstvu od nepamäti. To preto, že nevieme prežiť inak ako spolu, preto sa ľudia od pradávna museli nejako dohodnúť. Na začiatku to boli predovšetkým zákony a morálka rodiny či kmeňa. Neraz tam boli – z nášho pohľadu – aj absurdity, ale kmeň sa dohodol na nejakých pravidlách. A to práve preto, aby prežil.
Dokonca aj všetky hry, ktoré poznáme, majú svoje pravidlá. Bez pravidiel by sme si nezahrali, bol by to len chaos.
Izraeliti – zdá sa – trochu predbehli vývoj v porovnaní s ostatnými národmi, ktoré ich obklopovali. Zatiaľ čo u iných platila morálka kmeňa, Izraeliti pomerne skoro prijali ako svoj zákon Desatoro a k nemu príkazy, ktoré s ním súviseli. Desatoro, to už nie je len kmeňová morálka. Obsahuje všeľudské postoje, na ktorých staviame aj my dnes. A Izraeliti si to vážili. Dodnes majú sviatok, ktorý oslavuje „Zákon“. Zaujímavá je tiež súvislosť – Desatoro dostali, keď utiekli z otrokárskej krajiny. Boli slobodní. Ale práve v slobode sa ľudia potrebujú dohodnúť – že sa nebudeme zabíjať, nebudeme si klamať, kradnúť, rozbíjať rodiny…
Lenže jedna vec je mať zákon, druhá vec je správať sa podľa ducha zákona.
S tým máme skúsenosť aj my. Ak zoberiem naše zákony a nariadenia, tak tam vidím veľmi veľa príkladov, ktoré nás vedú k nedôvere v nariadenia a v zákony. Máme na cestách informačné tabule o práci na ceste, aj keď sa tam už týždne nepracuje. S tým súvisí zníženie rýchlosti na 30 km/hod, čo takmer nikto nedodržiava. Takéto drobnosti nás učia, že je tu kopec nezmyselných nariadení. Podobnú skúsenosť môžeme mať s byrokraciou… Alebo s manželstvom – ak sa udrží len vonkajšia forma bez lásky, úcty a nehy…
To všetko sa môže stať nepriamou výzvou na nedôveru v nariadenia, príkazy a inštitúcie… Žiaľ.
A pritom princíp zákonov, nariadení i inštitúcií je – teda mal by byť – aby nás chránili, aby nás viedli k slobode, aby robili život lepším!
Hoci slovenská spoločnosť je na takéto dôvody k nedôvere bohatá, predsa to nie je len naša skúsenosť.
Ježiš v dnešnom evanjeliu (Mt 5, 20-22a. 27-28. 33-34a. 37) reaguje na spomenuté Desatoro. A je to jeho polemika s farizejským chápaním týchto zákonov. Opakuje známe: „Bolo vám povedané…“. Ale pridáva: „Ja vám však hovorím…“. Ak by sme chceli zjednodušiť jeho výroky „Ja vám však hovorím“, mohli by sme použiť vetu: „Začnite uzdravením vášho srdca“. Teda nielen zachovajte, splňte…, ale nech sa zmysel týchto zákonov stane vašou vnútornou výbavou. Nielen vonkajším plnením, kde si vieme zachovať čistý štít bez naplnenia ducha zákona.
Ale ako to robiť? Veď takú výzvu poznáme a počuli sme ju už neraz!
Svetové dedičstvo literatúry pozná útlu knihu Malý princ. Antoine de Saint-Exupéry v nej vytvorili ľahký a súčasne náročný text. Rozprávku pre dospelých na hlboké premýšľanie. Malý princ je na cudzej planéte a túži po priateľoch. Na tejto ceste sa stará o ružu. A potom stretne líšku, s ktorou sa spriatelí. Malý princ je nešťastný zo svoje ruže – tvrdila, že je jediná na svete, a preto najkrajšia. Ale on našiel celé pole ruží! Až líška mu musela vysvetliť, že jeho ruža je dôležitejšia, pretože sa o ňu staral. A povedala mu: „Si zodpovedný za to, čo si si vypestoval!“
Nie je to návod, ako uzdraviť svoje srdce. Je to len podobná výzva. Ale môže to byť aj cesta – prijať vnútornú zodpovednosť za blízkych ľudí, ale aj za zem, za vzduch a za svet. A to je veľmi blízke Ježišovej výzve: Začnite najskôr uzdravením svojho srdca!
Peter Cibira