2. 7. 2023 – 13. nedeľa
Využijem to, že naši žiaci a študenti pred dvoma dňami priniesli domov vysvedčenie. A toto asi niektorí poznáte: Kedysi na úsvite ľudských dejín prišiel domov s vysvedčením malý neandertálec. Otec si pozorne prečítal jeho vysvedčenie a povedal: „To, že máš problém v streľbe z luku, ma až tak netrápi. Si ešte maličký, časom zosilnieš a cez prázdniny budeme trénovať. To sa napraví. Ale to, že prepadáš z dejepisu, ktorý má doteraz len dve strany, tak to ma sklamalo.“
Ak má niektoré dieťa problémy podobné ako dieťa z tohto vtipu, zväčša sa vyhovorí na to, že vedomosti z problematického predmetu nebude potrebovať. My dospelí sa deťom vtedy snažíme trochu naznačiť, že nemôžu vedieť, čo budú a čo nebudú potrebovať. Život sa môže aj dramaticky zmeniť. Ale nejde len o to. Ide aj o využitie kapacity mozgu, o rozvoj svojich schopností, o postoj k povinnostiam. Možno naozaj nepotrebujeme mnoho informácií zo školy. Ale byť vnútorne nastavený robiť veci dobre, to je dôležité.
Práve o vnútorných nastaveniach hovorilo, z môjho pohľadu, dnešné evanjelium (Mt 10, 37-42). Skúsim ho rozobrať na príklade od C. S. Lewisa. Aj keď nie sme prímorská krajina, myslím, že to bude zrozumiteľné.
Predstavme si námornú flotilu lodí. Ak skupina lodí má plávať ako flotila, prvé pravidlo je, že lode nesmú do seba narážať. To platí aj medzi ľuďmi. Nesmieme, nemali by sme do seba narážať. To znamená, že si nemáme ubližovať, že moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného. Mnohí si myslia, že toto je kresťanstvo – morálne zásady, neubližovať, nerobiť hriechy. Iste, aj to je kresťanstvo. Ale na princípe neubližovať (nevrážať do seba) sa snáď zhodne väčšina ľudí. Teda, mala by sa zhodnúť. Alebo želáme si, aby sa zhodla. Ak je to aj kresťanstvo, potom treba dodať, že nie celé. Kresťanstvo nehlása len morálne zásady. Druhý princíp flotily je, že sa kapitáni a posádka jednotlivých lodí musia starať o svoju loď. Nestačilo by, keby mal kapitán úprimný úmysel nevrážať do iných lodí, ale nemal by funkčné kormidlo. Alebo navigáciu. Alebo motor. V takom prípade by sa zvyšovala pravdepodobnosť, že lode do seba narazia. Ak ľudstvo prirovnáme k flotile, potom platí, že aj človek sa má o seba starať. Dnes tomu rozumejú tí, ktorí hovoria o zdravom životnom štýle – o spôsobe stravovania, o spôsobe hýbania sa, zvládania stresu… I to je kresťanstvo. Ešte k tomu dodávame, že by sme mali kontrolovať aj svoje vnútro – ako premýšľame o ľuďoch a o živote, z akých motívov vychádzame, čo pozeráme v televízii a na internete… Pre flotilu lodí bude nakoniec dôležitý aj cieľ. Keby aj lode do seba nevrážali, na každej lodi by všetko bolo v príkladnom poriadku, ale namiesto do New Yorku by priplávali do Kalkaty, asi by to bolo celé zlé. Alebo ak by vynikajúce hudobné teleso, zohraté s perfektne pripravenými hudobníkmi prišlo na svadbu a začalo by hrať samé smútočné pochody, bolo by to minutie cieľa. Cieľ je rovnako dôležitý ako nevrážať do seba a starať sa o seba.[1]
Obrazom flotily by sme si mohli pomôcť pri vysvetlení dnešného evanjelia. Ono nie je ľahké. Rodičia sa zväčša snažia milovať svoje deti rovnako, a predsa sa stane, že niektoré z detí má pocit, že ten druhý súrodenec je milovaný viac. Ako nájdeme, kde robíme chybu? A ako mať na zreteli toho, kto nám nie je až taký blízky, a predsa ho chceme mať radi? A ako milovať Boha či Ježiša nadovšetko?
Ježišova dnešná reč je o nastavení vnútra. Počuli sme, že ak niekto miluje otca či dieťa viac ako Jeho, nie je Ho hoden. Slovo „hoden“ dnes vnímame inak, ako znie v pôvodnom jazyku Biblie, teda v gréčtine. My mu zväčša rozumieme ako „zaslúžiť si“. Ale z gréckeho pôvodu je to slovo, ktoré hovorí o nastavení jazýčka váh, o vyrovnaní misiek váh. Teda o vyvážení[2]. A tak by sme mohli dnešný text voľnejšie preložiť, že „ak niekto miluje niečo či niekoho viac ako Ježiša, nemá dobre vyvážené váhy!“ O „vyváženie váh“, teda svojich priorít, svojej plavby v spoločnej flotile ľudstva, svojho starania sa o seba a o správny cieľ sa snažíme každým uvažovaním nad Božím slovom, každou modlitbou. Alebo aspoň by sme sa mali snažiť.
[1] Inšpirované: Lewis, C. S.: Hovory o (ne)obyčajnom kresťanstve. Portal libri, 2015. S. 94 – 100
[2] Limbeck M.: Evangelium sv. Matouše, Karmelitanské nakladatelství Kostelní Výdří, 1996, s. 128