22. 3. 2026 – 5. pôstna nedeľa
Už tretiu nedeľu počúvame dlhšie evanjeliá. Sú to texty, ktoré používala prvotná cirkev pri príprave dospelých na krst. Sú plné detailov a podrobností. Je to tak preto, že takmer za každým slovom sa skrýva nejaká symbolika alebo odkaz na Starý zákon.
Prvou bola voda života – teda to, čo nás oživuje, dáva radosť. Druhou témou bolo svetlo a tma – teda obraz boja dobra a zla a nášho videnia priorít života. Dnes je to téma nie menej ťažká: život a smrť alebo život a viera.
Asi je dobré pripomenúť, že vzkriesenie Lazára Ježišovi skôr priťažilo. Tento jeho skutok sa stal jedným z dôvodov k rozhodnutiu zbaviť sa ho.
Bolo by veľmi zaujímavé, keby sme sa dozvedeli, ako to všetko prežíval Lazár. Ale nedozvieme sa to. Jednu vec však vieme – aj on to mal ťažké, pretože náboženskí predstavitelia sa rozhodli zbaviť sa aj jeho.
Možnosť ako uchopiť dnešné evanjelium dáva veta, ktorú vyslovili obe sestry: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by môj brat umrel!“
Je to vyjadrenie viery či výčitka? Asi oboje. Sestry verili, že by Ježiš dokázal Lazára zachrániť, verili v jeho zmŕtvychvstanie na konci vekov. Ale bola to aj výčitka, akýsi náznak, že sa Ježiš trochu málo staral o svojho priateľa. Sestry síce deklarovali svoju vieru a asi to mysleli úprimne. Ale pochybnosť u nich nastala práve v otázke Božej blízosti v ťažkých chvíľach.
Toto môže hroziť i nám. Môžeme byť presvedčení, že sme veriaci, ale kdesi vo vnútri môžeme mať pocit, že Boh je ďaleko, že sa nestará. Problém je, že máme inú predstavu o tom, ako by sa mal starať, čo by mal a nemal dopustiť či zariadiť.
Paradoxné je, že práve v takých chvíľach, keď sa nám rúti svet, keď prehrávame a strácame, keď zažívame pokoru pred životom, práve v takých chvíľach sa stretáme s Bohom. Biblia to často naznačuje púšťou. Púšť je miestom nepohody, ale aj stretnutia sa s Bohom.
Dnes na základe evanjelia si môžeme priznať a vyznať, že naša viera je neraz slabá. Že je veľa problémov, pri ktorých ľahko nadobudneme pocit, akoby nás Boh nechával osamotených.
Ale dnes môžeme tiež prosiť o to, aby sme si uchovali dôveru, že keď strácame, predsa možno nájdeme niečo iné; keď prehrávame, že možno začneme ešte lepšie. Môžeme prosiť o to, aby sme dokázali veriť, že v trápeniach nie sme sami, i keď to nie je podľa našich predstáv.