7. 5. 2023 – 5. veľkonočná nedeľa
Ponúkam dnes stručný prierez všetkými biblickými čítaniami dnešného dňa. Vidím tam spoločnú líniu, čo nebýva vždy.
V prvom čítaní (Sk 6, 1-7) sme počuli o problémoch a rozdelení ranokresťanského spoločenstva. Oproti sebe stáli kresťania, ktorí boli pôvodne pohanmi, a kresťania, ktorí boli pôvodne židmi. Spor bol vyriešený a na jeho pozadí vznikol nový úrad, ktorý trvá dodnes – úrad diakona. Ale to nie je pre nás to najdôležitejšie. Oslovuje ma veta, že s riešením súhlasili všetci. A lovím vo svojej pamäti zmienky o takých riešeniach sporov, kde sú všetci spokojní. Teda kde nie je riešením umlčanie, zatlačenie, prevalcovanie druhej strany. Také riešenia sporov nebývajú časté. A ani jednoduché. Ale môžeme si to odniesť ako veľkú výzvu: vyriešiť spor neznamená zatlačiť iného, neznamená kompromis prijatý cez zuby…
V druhom čítaní z pera apoštola Petra (1 Pt 2, 4-9) môžeme nájsť niečo podobné. Apoštol využíva prirovnanie k stavbe a nabáda svojich čitateľov, aby sa nechali vbudovať ako živé kamene do duchovnej stavby. Možno by nám dnes bolo bližšie prirovnanie k živému organizmu ako k neživej stavbe. Ale podstata je tá istá. Je to pripomienka, že nežijeme sami, navzájom súvisíme medzi sebou a súvisíme aj s celou zemou a vesmírom. Je to výzva netočiť sa iba okolo seba, ale vnímať celý ten „organizmus“, v ktorom žijeme, nielen z neho brať, ale do neho svojou troškou prispievať.
A v tejto línii môžeme čítať aj dnešné pomerne náročné evanjelium (Jn 14, 1-12). Je tam viacero tém, ktoré by sa dali rozoberať, a je tam pohľad do Ježišovej intímnej sféry, do jeho prežívania. Podstatou tohto vnútorného Ježišovho prežívania je, že cítil svoju jednotu s Otcom, z nej čerpal a ju chcel sprostredkovať aj svojim poslucháčom. Vďaka tomu môžeme aj my vidieť, akého Otca mal na mysli. A skúsme si to trochu pripomenúť. Ak Ježiš hovoril o Bohu ako o láskavom Otcovi, mal na mysli milosrdného Boha, ktorý nerieši zlyhania človeka jeho zavrhnutím a potrestaním, ale odpustením a novou pozvánkou na správnu cestu. Ježiš hovoril o Bohu, ktorý je Otcom nás všetkých, a teda vytvára vedomie rovnocenných bratov a sestier. Ohlasoval Boha, ktorý chce kraľovať v kráľovstve spravodlivosti, lásky, pokoja, radosti…
To všetko sú náročné, ale aj dôležité výzvy i pre nás v dnešných časoch: snažiť sa riešiť problémy tak, aby mohli byť naozaj všetci spokojní; mať vedomie, že nežijem len sám pre seba; byť súčasťou kráľovstva, kde sa znovu a znovu vraciame k cestám pokoja, úcty, spolupráce a lásky.
Peter Cibira