Niektorí si iste spomeniete na prvú československú súťaž Superstar. Bola tam aj Dominika Stará. Napriek priezvisku nebola vôbec stará, mala, ak sa nemýlim, pätnásť rokov. Pozornosť si zaslúžila nielen spevom, ale aj tým, že o nej vedeli, že je veriaca. A týmto sa stala neraz terčom zarypnutí. Obdivoval som ju, vôbec neviem, ako by som pred kamerami a pred pohľadmi takmer celého Česko-Slovenska také zarypnutia zvládal. Dominika sa prebojovala do finále. Jednu z úloh (či možností), ktoré dostala, bolo urobiť rozhovor s Richardom Müllerom. Richard Müller je výborný spevák, vynikajúci (podľa mňa) textár, ale jeho život sprevádza aj niekoľko škandálov. A Dominika v rozhovore s ním zamierila aj na tému viery. Hovorila o tom že o nej všetci vedia, že je veriaca a chce sa spýtať jeho, či je veriaci aj on. Richard Müller vtedy odpovedal veľmi pekne – že veriaci nie je, ale v niektorých životných situáciách závidí veriacim, pretože si myslí, že im viera pomáha lepšie zvládať niektoré situácie.
Pekná odpoveď. Mnohí máme skúsenosť, že viera skutočne pomáha. Ale mnohí máme aj skúsenosť, že to nie je vždy. Rozprával som s mladým, asi dvadsaťpäťročným mužom, ktorí hovoril, že je veriaci, nemá s tým problém. Ale súčasne si uvedomuje a niekedy ho aj trápi, že viera nemá absolútne žiadny dopad na jeho život. A to je druhá možnosť – človek môže byť veriaci a nič to nemusí znamenať.
Dnes sme počuli evanjelium, ako Mária išla na návštevu k príbuznej Alžbete. Vieme, že to bolo hneď po tom, čo prijala zvesť, že bude matkou Mesiáša. Akoby nechcela ísť domov, akoby nemala silu teraz vysvetľovať, čo sa stalo. A možno aj preto ide na návštevu, aby si veci overila – veď anjel priniesol správu aj o tehotenstve jej tety, o ktorej panovalo presvedčenie, že deti nemôže mať. Keď tam Mária prišla, Alžbeta ju chváli: Blahoslavená si, teda šťastná, pretože si uverila… A tešia sa.
Radosť z viery by mohla byť samostatnou témou, ale dnes ju nebudem rozoberať.
Alžbeta teda chváli Máriinu vieru. A práve v tomto je Máriin príbeh dôležitý. A je akoby treťou možnosťou – teda nielen, keď viera pomáha, prípadne keď viera pre život nič neznamená. Mária sa svojou vierou (súhlasom) stala spolupracovníčkou Boha. Jej viera zasahuje do života, dokonca život premieňa a spolu dotvára s tým, čo je dané. Viera totiž nie je len poznanie nejakých právd, nie je len súhlasom s pravdami viery. Viera potrebuje dať súhlas Bohu, aby vstúpil do nášho života, aby sme sa stali jeho spolupracovníkmi, spolutvorcami.
Budeme sláviť Vianoce. A to nebude len pripomenutie si, že sa pred dvoma tisícročiami narodil Ježiš, nebude to len dokazovanie, že skutočne žil… Vianoce sú sviatkami vstupu Boha do našich dejín a do života. Majú nám pripomínať náš súhlas Bohu, tak ako ho dala Mária.