Vo viacerých podobenstvách hovoril Ježiš o peniazoch. Už vtedy to teda bola téma! Samozrejme, Ježiš vo svojich podobenstvách nehovoril poznámky o ekonomike. Nie sú to ani jednoduché napomenutia typu „zaslúženú mzdu treba vyplatiť“. Vo všetkých Ježišových podobenstvách sa téma peňazí či dlhu rozširuje na rozprávanie o živote a o vnútorných nastaveniach človeka. Tak je to aj dnes (Mt 20,1-16).
Na konci dnešného evanjelia sme počuli vetu: „Poslední budú prvými a prví poslednými!“ To je jedno z posolstiev. My ho poznáme. Avšak – kto je vlastne prvý a kto posledný? V športe to môže byť jasné, v živote je to relatívne. Pohľad na milionára sa zmení, ak sa dozvieme, že je tesne pred psychickým zrútením. Jeho náskok a prvenstvo sú zrazu relatívne. Alebo žiak, ktorý je nespútaný, prvý pri všetkých zbojstvách. Pre mnohých spolužiakov je jeho prvenstvo jasné. Pre dospelého však pohľad na neho môže vyvolávať skôr ľútosť a vedomie, že niečo by sa malo v jeho živote riešiť. A žiak, ktorý sa učí, venuje učeniu čas, poslúcha, bude pre mnohých spolužiakov terčom posmechu, možno dokonca ponižovania. Kto je teda prvý, kto posledný? Môžeme poznať človeka, ktorý sa nestará o rodinu. A vedľa neho niekoho, kto sa o rodinu stará, v tichosti a v pokore berie všetky starosti, ktoré rodina prináša. Kto je prvý? Pre niekoho ten prvý, pre iných ten druhý. Vždy záleží na tom, kto a z akého uhla sa pozerá a posudzuje prvenstvo. Všetci sme v niečom prví a v niečom poslední. Dnešné evanjelium nám môže pripomenúť, že je dobré a potrebné rozlišovať a vidieť veci z viacerých strán.
Druhé posolstvo dnešného evanjelia súvisí s prvými kresťanmi. Oni ho totiž čítali vzhľadom na svoju situáciu. Prví kresťania boli zo židovstva. Pomerne rýchlo sa stretli s tým, že sa k nim pridávali ľudia z pohanstva. A my sa celkom vieme vžiť do toho, že to bol problém. Ľudia z pohanstva predstavovali iné národy, iné kultúry, iné zvyky, iný spôsob myslenia… Také niečo vie vyrušiť aj dnes. S podobnou konfrontáciou medzi kresťanmi udomácnenými a kresťanmi prichádzajúcimi sme sa stretali v deväťdesiatych rokoch, keď do kostolov prišli ľudia, ktorí doposiaľ s nami nechodili. Alebo dokonca ľudia, ktorí nám v minulosti ublížili. Bol to problém, ktorí mnohí veriaci nezvládli dobre. Ale nebolo to len vtedy. Aj dnes sa vyskytujú prípady ľudí, ktorí narazia na nepochopenie „kmeňových“ členov spoločenstva. Evanjelium hovorí o práve hospodára dať každému rovnaký podiel. Pre prvých kresťanov to muselo byť pomerne ťažké, možno rušivé čítanie. A je náročné aj pre nás, ak ho zoberieme vážne.
Tretie ponaučenie z tohto evanjelia vnímam ako najdôležitejší odkaz pre dnešok. Hospodár pozýval do práce na vinici. Vinica je symbolická. Neviem, či to platí aj dnes, ale voľakedy u sedliakov platilo, že vinohradník je akýsi šľachtic medzi poľnohospodármi. Na vinici je iná práca ako pri bežnom dorábaní zeleniny. Je to šľachtenie – orezávanie, triedenie, práca predovšetkým v stoji. Iná je aj úroda a zárobky z nej, iné je spracovanie úrody… Hospodár teda pozýval do takejto práce. Všetci prijali pozvanie, aj keď niektorí skutočne na poslednú chvíľu. Odmena nebola problémom. Až do chvíle, keď pracovníci videli odmenu iných. Toto ich nahnevalo. Ak by sme listovali Bibliu, tak na začiatku nájdeme príbeh Adama a Evy. Píše sa tam, že žili v raji – teda im nič nechýbalo, mali materiálny dostatok. Žili v harmónii s prírodou, medzi sebou, dokonca v harmónii s Bohom. A predsa siahli na niečo zakázané! Prečo to urobili? Veď im nič nechýbalo! Chce ten príbeh povedať, že je to niečo hlboko zakorenené v ľuďoch? Aj dnešný príbeh akoby to potvrdzoval. Potvrdzoval a súčasne varoval, aby sme si na to dali pozor. Spomínaný denár, ktorý robotníci dostali za prácu, nebol zlým ziskom. Vraj to bola mzda, ktorá dokázala na jeden deň uživiť priemernú rodinu. Vďaka zarobenému denáru pracovníci mohli na druhý deň začínať na vlastných nohách, nemuseli ísť žobrať. Teda robotníci prijali pozvanie na kultivačnú prácu, ale podľahli pokušeniu „získať viac a viac pre seba“.
V našich časoch začína byť zriedkavé prispieť ku kultivácii niečoho, čo by sme nazvali Pánova vinica alebo jednoducho svet ako celok. A pokušenie „získať viac a viac pre seba“ je časté. Bude dnešné podobenstvo pre nás výzvou na hľadanie správnej cesty?
Peter Cibira