25. 12. 2023 – omša cez deň
Slávime Vianoce, sviatky pokoja, rodiny, mieru, nádeje. Nie každý sa však vie dostať do takejto atmosféry. Včera som vyslovil prianie, nech si nás Vianoce nájdu.
Pred pár dňami som počul, ako sestričky v ordinácii chceli pochváliť pacientovu manželku za to, ako sa príkladne stará o manžela. Spýtali sa pacienta, kde našiel takú skvelú ženu. On – aby trochu zachránil aj seba a aby bol trochu vtipný – povedal, že on ju nenašiel, ale ona si našla jeho.
Často si nás niečo nájde. Napr. spomenutá láska. Mnohí majú skúsenosť, že ju nehľadali a zrazu bola tu. Anglické vyjadrenie zaľúbenia, keď ho preložíme doslovne, znamená „padnúť do lásky“. Nie zvoliť si ju, nie nájsť ju, ale padnúť do nej. Podobne hovoria spisovatelia, ale aj vedci – nejaká myšlienka sa jednoducho objavila, našla si ich a podmanila. Neraz som od spisovateľov a tvorcov piesní počul, že veria, že si to ich dielo nájde svojich čitateľov či poslucháčov. Pritom kniha či pieseň nehľadanú nikoho. Ale vieme, čo tým chcú ich autori povedať.
Vianočný príbeh si vedel nájsť celými storočiami svojich poslucháčov. To preto, že je v ňom mnoho symboliky pre rôzne skupiny ľudí. Keď boli ľudia chudobnejší ako my, ľahko sa stotožnili s chudobnou nazaretskou rodinou či pastiermi. Iní sa vedia stotožniť s tým, že nazaretská rodina rodila za mestom, pretože nebolo pre nich miesta. Vedeli a vedia sa s tým stotožniť ľudia, ktorí sa cítia na okraji, vytlačení, nepochopení. Silná je symbolika bábätka. Ono je zraniteľné a bezbranné. Ale je v ňom aj nádej. Že vyrastie, niečo svetu odovzdá, že bude šťastné. Je to symbolika nádeje.
Vianočný príbeh si našiel svojich poslucháčov aj v hlbšom premýšľaní. Aj dnes sme počuli (Jn 1, 1-18) hlbokú i náročnú úvahu apoštola Jána o Ježišovom narodení. Tam už nezaznelo nič o jasliach či hviezde nad nimi. Ale aj keď to tam nezaznelo, je to premýšľanie nad vianočným príbehom. Je to meditácia nad bojom dobra a zla, svetla a tmy.
A vianočný príbeh si nachádza aj svojich oponentov. Pre všetky ostatné náboženstvá je nepredstaviteľné i neprijateľné, že ten nedotknuteľný, zvrchovaný, absolútny Boh by sa mohol stať zraniteľným, podliehajúcim rastu a nakoniec usmrteným. Aj tých, ktorých táto predstava vyrušuje, ale predsa nad ňou premýšľajú, si vianočný príbeh našiel.
Čo je však podstatou tohto príbehu? Čo by si nás malo nájsť?
Bude to znieť ako klišé. Avšak podstata Vianoc je pripomienka nepodmienenej a nezaslúženej lásky Boha k ľuďom. Napriek tomu, že sme si túto lásku nezaslúžili. Boh nie je náš nepriateľ ani súper.
Dôležité je ale aj to, že vianočný príbeh je akoby požehnaním cesty rastu a dozrievania. Naznačuje, že Boh nezmenil svet na dobrý v jedinom okamihu. To jedinečné dieťa musí rásť a dozrievať. A nás pozýva – aj k pridaniu sa na jeho cestu, aj k trpezlivosti.
Ak to povieme inak – a tiež to bude znieť staromódne – Vianoce sú o pokoji, láske, mieri, dobrote. Ale o takej, ktorá sa má rodiť vždy znova v nás a uprostred našich vzťahov.
Vianočný príbeh si vedel celými storočiami nájsť svojich poslucháčov. Mnohých z nás si nájde vianočná atmosféra, aj keď sme možno na začiatku vôbec neboli na to naladení. Ale verím, že tento príbeh si nájde svojich poslucháčov aj z prostredia ľudí, ktorým túžba po pokoji, láske medzi ľuďmi, po mieri a dobrote ľudí nie je cudzia.