24. 3. 2024 – Kvetná (Palmová) nedeľa
Z dnešnej liturgie na mňa pôsobí najsilnejšie rozdiel v atmosfére medzi evanjeliom pri vstupe (Mk 11, 1-10) a pašiovým príbehom (Mk 15, 1-39). Počuli sme, ako dav vítal Ježiša prichádzajúceho na sviatky. Nadšene volali „hosanna“ a „požehnaný“. O niekoľko dní dav kričal „ukrižuj ho“. Ako vysvetliť ten obrovský rozdiel, ku ktorému prišlo za pár dní?
Jedna z odpovedí je, že by to nemusel byť ten istý dav. Jednoducho jedni volali „hosanna“ a iní volali „ukrižuj ho“. Ak by to však bolo tak, nič dobré to neznamená. Vieme predsa, že ak dobrí ľudia stíchnu, alebo ich nie je počuť a sú prekričaní, nie je to dobré.
Iná odpoveď nás privádza k tomu, že dav, ktorý Ježiša vítal, premietal do neho nereálne očakávania. Čakali politického vodcu, ktorý zorganizuje armádu, vyčistí chrám… A to znamená, že boli Ježišom sklamaní.
Premietať nereálne očakávania na Ježiša či na Boha, to nie je len problém minulosti. To môže byť aj náš problém. Často počúvame Bibliu a modlíme sa s tým, aby sme si tak potvrdili svoje predstavy a očakávania. Pritom Božia cesta a jeho hlas sú iné. Neraz môžu byť aj protichodné našim snom.
V dnešnom evanjeliu sme počuli o vojakovi, pohanovi, ktorý jediný povedal „Toto bol naozaj Boží syn!“ Nebol to práve on – nezaťažený izraelskými náboženskými predstavami – kto vedel najlepšie vnímať realitu?
My – teda ľudstvo – predstavy, fikcie a spoločné sny a príbehy potrebujeme. Zdá sa, že práve toto umožnilo nášmu druhu – homo sapiens – rozšíriť sa po celej zemi.[1] Spoločné sny a predstavy – ako národ, nadnárodný syndikát, oslobodenie sa z otroctva, či kresťanstvo… – tieto sny umožňujú spoluprácu veľkého a rôznorodého počtu ľudí. A tak vedia pretvárať svet. Mnohokrát k dobrému. Ale niekedy aj k zlému. Preto je dobré tieto naše veľké príbehy podrobiť kontrole.
K takejto kontrole nás môže viesť dnešný pašiový príbeh, ale aj celý Veľký týždeň s jeho témami. Kristove umučenie je totiž pripomienkou toho, že lásku k Bohu a k človeku nesmieme oddeliť. Ak by sme totiž mali len vzťah k Bohu, ľahko to môže byť len naša predstava, ktorú si nábožensky utvrdzujeme. A môže sa nám tak stať to, čo sa stalo davu v dnešnom príbehu, keď v mene Boha nevidel človeka menom Ježiš. Ale ak by sme aj chceli tvoriť pre ľudí a nemali by sme vzťah k pravde a spravodlivosti – teda k tomu, čo súvisí so vzťahom k Bohu – môžeme predpokladať, že nerobíme dobre.
A my si prajeme, aby sme žili dobré sny, ktoré pomáhajú.
[1] Harari, Yuval Noah: Sapiens. Stručná história ľudstva. Bratislava: Aktuell, 2018