31.3. 2024 Veľkonočná nedeľa
Všetci poznáte skúsenosť, že je pre človeka dobré, dokonca niekedy až potrebné, aby sme rozumeli, čo sa okolo nás deje. Ak sa nám podarí porozumieť, získavame pocit nadhľadu. Príkladom môže byť choroba, ktorú sme dlho cítili a nikto nevedel, čo to je. Ak sa nájde lekár a určí správnu diagnózu, je to pre nás výdych. Ešte nie sme ani z ďaleka vyliečení, ale už je to lepšie, pretože aspoň vieme, čo to je. Iný príklad môže byť nervózny človek vedľa nás. Ak vieme, že nič dobré v detstve nezažil, len nervozitu, alebo ak vieme, že má veľké problémy v práci, pôsobí to na nás ako ochranná vrstva voči jeho nervozite. Už sa nás to až tak nedotýka.
Potrebu mať veci poukladané a rozumieť im môžeme zvlášť vnímať v časoch neistoty a chaosu. Pre niektorých ľudí je to tak potrebné, že sú schopní prijať aj nelogické scenáre, aby mali svoj nadhľad.
My v týchto dňoch hovoríme o vzkriesení Ježiša z mŕtvych. Povedali sme si včera, že nemáme žiadne dostatočné vysvetlenia a dôkazy. Môžeme sa len odvolávať na svedectvo svedkov prázdneho hrobu a svedkov zvláštnych stretnutí s Ježišom. Tu je však dobré si pripomenúť, že týmto ľuďom sa zrútil svet, ktorému rozumeli. Vzkriesením sa zrútili ich schémy uvažovania. Ale zrútili sa aj naše schémy a schémy všetkých, ktorí celými dejinami o tom uvažovali. Ak by Mária Magdaléna z dnešného evanjelia alebo ženy z iných evanjelií našli v hrobe Ježišovu mŕtvolu, čo by nasledovalo? Nejako by odvalili ten kameň, umyli by mŕtveho, pomazali masťami, ako bolo zvykom, plakali by, dlho by asi plakali… Ale boli by vo svete, ktorému rozumeli. Vo svete, kde vieme, že život končí smrťou a my musíme aj po smrti blízkeho nejako pokračovať ďalej. Lenže prázdnym hrobom a stretnutiami so Zmŕtvychvstalým sa dostávajú do sveta, ktorému nemôžu rozumieť. A ani my mu nerozumieme.
Je to ako keby sme chceli hrať futbal, ale ihrisko by bol celý chotár Hôrky, Hrádku a Lúky. To by nebola hra. To by bolo hľadanie, kde sú vlastne bránky. Asi by sme si zaviedli nejaké nové pravidlá, ale bez nich by sa hrať nedalo. Tomuto môžeme prirovnať, ako sa zmenil priestor na uvažovanie pre tých, ktorí začali uvažovať nad vzkriesením. Prestali existovať hranice, na ktoré sme pri uvažovaní zvyknutí. A nevieme, kde by sme mali zobrať iné.
A ani nevieme vymyslieť, ako by sa malo aj pre nás dokázať vzkriesenie. Keby sa dnes Ježiš zjavil na vatikánskych schodoch, keby dal rozhovor pre CNN a pre Russia today, presvedčil by nás? Pochybujem. Časť ľudí by neverila preto, že to uverejnil u tej druhej strany, časť by neverila preto, že to uverejnil u tej prvej. Ľudia z oboch skupín by hľadali vysvetlenia, kto a čo je za tým, že je to aj tam, aj tam… Hľadali by sme vzorce na vysvetlenie, ktoré sú z nášho sveta a ktoré poznáme.
Všimnime si, ako to rieši niekoľko rokov po vzkriesení apoštol Pavol. Aj dnes sme to mohli počuť v 2. čítaní. Obracia sa na ľudí, aby oni mali v sebe nový kvas. Inde on i iní hovoria o tom, že máme byť novými ľuďmi, máme sa obliecť do milosrdenstva… A ak sa pozrieme do evanjelií, ani tam nenájdeme vysvetlenia a analýzy toho, čo je zmŕtvychvstanie. Nájdeme tam pokyny: choďte tam, neľakajte sa… Pre mňa je kľúčový z týchto slov výrok v Lukášovom evanjeliu, kde sa anjel pri hrobe pýta: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ Mám pocit, že často podvedome aj my vzkriesením umiestňujeme Krista medzi mŕtvych. Áno, veríme, že žije, tam na druhom brehu, žije medzi našimi mŕtvymi. Možno sa s ním raz stretneme. Ale takáto predstava nemusí mať vôbec nič spoločné s naším terajším životom. Nemusí mať naň vôbec vplyv. Preto je dôležitý ten Pavlov apel a tie pokyny na cestu či činy v evanjeliách. Ide o nás a o náš život tu na zemi. Tu sa má zrodiť nový kvas, nový človek.
Zvesť o vzkriesení asi najlepšie prijali ľudia, pre ktorých je to sila – sila niesť svoj údel, ale aj sila ísť za pravdou, spravodlivosťou, dobrom aj vo svete, kde sa nám z toho smejú, aj vo svete, kde sme za to prenasledovaní či dokonca zabíjaní… Takáto odvaha k hľadaniu správneho života – napriek všetkému nepochopeniu je asi najlepším vysvetlením a najlepšou aplikáciou zvesti o vzkriesení.
Prajem vám, aby zvesť o Ježišovom vzkriesení bola zdravým vyrušením zo schém uvažovania, ktoré používame. A aby bola silou k tomu, aby sme boli ľuďmi, ktorí nevzdávajú zápas o Ježišove hodnoty.