Liturgické okienko V.

3. 3. 2024

Súčasťou prípravy obetných darov je nenápadný úkon, kedy kňaz do vína prileje kvapku vody. Je to pripomienka premiešania božskej a ľudskej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi. Znamená to teda, že Boží syn sa stal človekom. Ale súčasne je to vyjadrenie toho, že aj my sme s ním spojení. Máme podiel na prirodzenosti Božej. Tak ako zmiešané víno a vodu už nemožno oddeliť, tak ani v nás nie je možné oddeliť božské a ľudské. Oddelené sa spája a nastoľuje sa pôvodná jednota. Poukazuje to na nový rozmer nášho bytia, poukazuje to na našu dôstojnosť a na to, že Boží život má prúdiť v nás.

Potom nasleduje pozdvihovanie, teda vyzdvihnutie hostií a vína do priestoru. Vyznávame tým, že všetko máme od Boha a všetko mu aj patrí. Velebíme ho za všetky dobrá a súčasne prosíme, aby sa o nás stále staral.