25. 2. 2024
Doposiaľ sme si veľmi zjednodušene prešli prvú časť sv. omše – bohoslužbu slova. Jej podstatou je načúvať Božiemu slovu, premýšľať. U Izraelitov platilo, že najväčšia zbožnosť je v kladení otázok o Bohu, o zmysle, o smerovaní všetkého.
Po spoločných modlitbách veriacich – ktorými končí bohoslužba slova – vstupujeme do bohoslužby obety. Je to pozvanie na hostinu. Je to hostina na Ježišovu pamiatku. Tak ako keď ideme sláviť narodeniny našej maminy, nie je to oslava toho dávneho dňa. Ale oslava toho, čo pre nás mama znamená. Tak aj pri eucharistickej hostine slávime kto je pre nás Ježiš Kristus.
Bohoslužba obety začína prinesením a prípravou obetných darov. Prinášame predovšetkým chlieb a víno. Najčastejšie vysvetlenie tejto symboliky je, že chlieb je spojený s našimi potrebami a námahami. Víno je znakom radosti. Prinášame teda svoje starosti i radosti. Prinášame všetko za čo ďakujeme i za čo prosíme. Je dobré si to uvedomiť.
Pri slávnostných sv. omšiach nesieme aj iné veci – napr. ovocie… V dávnych dobách v sprievode obetných darov boli aj dary pre chudobných. Teda prinášame aj to, čoho sa zriekame, aby iným bolo lepšie. Pravdepodobne odtiaľto je, že po príprave obetných darov si kňaz symbolicky umýva ruky. Umýva si ich nie kvôli hygiene. Skôr naznačuje, že tie dary nie sú jeho. Nezostávajú v jeho rukách. On ich predkladá Bohu a prípadne tým, ktorým sú určené. Aj my s obetnými darmi vkladáme svoje trápenia i radosti do Božích rúk.