Príhovor v nedeľu 2.4. 2023

2. 4. 2023 Kvetná (palmová) nedeľa

Pašiový príbeh dnešnej nedele (Mt 27, 11-54) je pozvaním na slávenie Veľkonočných sviatkov. A pozvaním k premýšľaniu nad Ježišovým utrpením.

Lenže mnohí dnes hovoríte o tom, že už nevládzete počúvať príbehy trpiacich ľudí. Tie príbehy sú všade. A ani ja sa nečudujem, keď mi niekto povie, že už to vypína alebo aspoň že to nevládze počúvať večer. Prečo teda aj v kostole – a celé stáročia – opakujeme Ježišov príbeh? Aký to má zmysel?

Pri odpovedi na túto otázku si pomôžem listom, ktorý som v tomto týždni dostal. Je od mladej ženy, matky troch detí. V poslednom roku prešla onkologickou liečbou a nateraz sa teší z dobrých výsledkov. Jej list je písaný v duchu vďačnosti a radosti. Hlavne však opisuje, čo ju choroba naučila a kam ju posunula. A spomína niekoľko faktov. Prvý je, že je pozitívne prekvapená, čo všetko dokázalo uniesť jej telo. Nikdy by to o sebe nepovedala. Potom píše, že choroba zatriasla nielen ňou, ale priniesla aj problémy do rodinných vzťahov. Tie sa nakoniec utriasli a ona si uvedomuje, že by nedokázala bojovať bez blízkych ľudí, ktorí ju vedeli akceptovať, ktorí pri nej zostali. Potom píše o lekároch – sama veľmi nefandila chémii. Ale liečba ju naučila dôverovať lekárom a teraz je im veľmi vďačná. Keď ju lekárka prepúšťala z nemocnice, povedala jej: „Teraz na všetko zabudnite a žite!“ Ale autorka listu napísala, že nechce na to zabudnúť!

Dôvod, prečo nechce zabudnúť je jasný. Okrem negatív ju choroba v mnohom pozitívne posunula.

A pre mňa je to aj odpoveď na otázku, prečo by sme nemali zabudnúť na Ježišov príbeh. Nezabudnúť totiž znamená učiť sa citlivosti na utrpenie iných. Znamená to tiež vystríhať sa tomu, aby sme sa zaradili do davu, ktorý niekoho nemilosrdne lynčuje. Znamená to motivovať seba samého na cesty dobra. Znamená to hľadať inšpiráciu pre nesenie vlastných krížov… A tak by sme mohli pokračovať. Snáď si každý nájdeme to svoje. Aj keď je Ježišov príbeh plný tragiky, predsa väčšinu ľudí v dejinách motivoval k dobrému. Nech je to tak aj s nami.

Peter Cibira