24. 9. 2023 – 25. nedeľa v Cezročnom období
Každý jeden človek zo všetkých miliárd ľudí je iný. Niekedy len ťažko hľadáme, čo máme spoločné. Ale niekoľko takýchto charakteristík predsa existuje.
Jedna z nich je, že každý chce byť šťastný. Možno nie každý tomu tak hovorí, nie každý hľadá veľkú emóciu a hormóny šťastia. Ale byť spokojný, žiť v pokoji, mať naplnený život, to všetko sú synonymá pre túžbu po šťastí.
Ak by sme začali o tom rozhovor, asi by sme povedali veľa dôvodov, ktoré nám bránia v prežívaní šťastia. Menovali by sme nie ideálne okolnosti, možno nie ideálnych ľudí vedľa nás. A asi by sme aj mali pravdu.
Asi pred 20 rokmi som bol na jednej konferencii, ktorú organizovala SAV. Okrem iných vystúpil na nej mladý vedec. Hovoril o parametroch kvality života na Slovensku. Jeho výskum vyšiel pomerne dobre. Slovensko v ňom bolo opísané ako krajina, ktorá je na veľmi dobrej ceste, a sledované parametre nevyzneli ako prepad v porovnaní s úspešnými krajinami. Neviem, ako by takéto sledovanie dopadlo dnes: nakoľko sme napredovali a nakoľko sme sa odklonili. Ale už vtedy diskusia začala tým, že keď sú merateľné výsledky také dobré, prečo máme všetci pocit, že je tu zle!?
Podobné výskumy môžu mať v sebe chybu – môžu byť nastavené tak, že odpovede na otázky vyznejú kladne, ale samotné otázky nedostatočne mapujú všetky dôležité okolnosti. Ale také výskumy môžu aj odhaliť to, čo sa niekedy stáva: ľudia nevedia prežívať spokojnosť a šťastie, pretože čakajú niečo iné, ako to, čo sa im ponúka.
To by mohol byť úvod k dnešnému podobenstvu v evanjeliu (Mt 20, 1-16). Pracovníci vo vinici dostali všetci svoj denár. Ale tí, čo pracovali celý deň, sú nespokojní. Nepozerajú na denár vo svojej ruke, ale na to, čo vidia ako nespravodlivosť.
Je to vyrušujúce podobenstvo. A tak to Ježiš aj chcel. Ale pozor, to nie je podobenstvo o nespravodlivej mzde. To by bola samostatná téma.
Čo to bol ten denár? Historici hovoria, že to bola taká mzda, za ktorú dokázala priemerná rodina prežiť jeden deň. Teda nie malá mzda. Ale ani nie veľká, pretože ak by ten denár nedostali, nastali by problémy.
Ak si chceme z tohto podobenstva niečo odniesť, skúsme si položiť otázku, aký denár dostávame my. Môžeme si tam dosadiť, že ten denár je dnešný deň, do ktorého sme sa prebudili. Ako si ho budeme vážiť a čo s ním urobíme, to je na nás. Ale dostali sme ho. Alebo si tam môžeme dosadiť život, ktorý sme dostali. Áno, pre jedného je ťažší, pre iného ľahší, pre jedného kratší, pre jedného dlhší. Ale dostali sme ho. Ako si ho budeme vážiť, čo s ním urobíme, to je na nás. Alebo si tam môžeme dosadiť všetky tie dary, ktoré dostávame a ktoré môžu byť prostriedkom na prežívanie šťastia či vďačnosti. Ako si ich budeme vážiť a čo s nimi urobíme, to je na nás. Alebo si tam môžeme dosadiť už len to, že sme robotníkmi v Pánovej vinici. Aj to môže byť pre niekoho dostatočnou odmenou – to vedomie, že nežijeme len pre seba, ale sme súčasťou oveľa väčšieho príbehu.
Dnešné Ježišovo podobenstvo naozaj nie je o spravodlivosti vo vyplácaní mzdy. Je skôr o láske. O Božej láske k nám. Aj tú si môžeme predstavovať inak, aká naozaj je, môžeme si ju nevšimnúť. Ale je tu a Ježiš na to upozornil.
Môžeme si z tohto odniesť otázku: Aký je môj vzťah k vinici, ktorou je život? K vinici, ktorá má byť Pánova.