27. 8. 2023 – 21. nedeľa v cezročnom období
(Mt 16, 13-20) S Ježišovými slovami „Tebe dám kľúče“ sa mi spája spomienka na návštevu u kolegu v severných Čechách. V oboch rukách držal veľké zväzky kľúčov. Boli od historicky cenných kostolov v mestečku. Ale tie kostoly boli takmer mŕtve. Chodilo tam len pár ľudí. A kolega hovoril, že Ježiš to predsa nemyslel takto, teda aby sme boli strážcami múzeí. To predsa nemôže byť vysvetlenie jeho slov – aby sme strážili a zamkýnali a báli sa, či nás niekto nevykradne. A tým ma kolega upozornil na veľmi dôležitý aspekt metafory o kľúčoch. Kristova cirkev nemá byť múzeum.
Ale aj druhá metafora – o skale, na ktorej je postavená cirkev – nie je bez problémov. Je to preklad gréckeho mena Peter, ktoré znamená skala. Na nej, a teda na Petrovi má byť postavená cirkev a má byť taká odolná, že ani pekelné brány ju nepremôžu. Ale skala sa dá rozbiť, skala podlieha erózii. Poznáme pevnejšie telesá. A to, čo je pevné, to sa musí trochu chvieť a zniesť chvenie. Na to skala nie je ideálna. Už v Starom zákone nájdeme, ako prorok sľubuje, že Boh z nás odstráni kamenné srdce a dá nám srdce z mäsa. Už tam sú náznaky, že nejde o tvrdosť a ustrnutie, ale skôr o citlivosť, schopnosť impulzov… To nás upozorňuje na to, že citované Ježišove slová sa nemôžu stať zjednodušeným presvedčením, že cirkvi sa nič nemôže stať.
Ježiš v dnešnom evanjeliu položil dôležité otázky: Za koho ho pokladajú ľudia a za koho apoštoli. Taká otázka môže byť cenná pre každého z nás. A počuli sme Petrovu odpoveď, za ktorú ho Ježiš pochválil. Odporúčam všimnúť si, že Petrova odpoveď „Ty si Mesiáš, syn živého Boha“ nebola vyčítaná z kníh. Nebola to odpoveď z katechizmu. Nakoniec žiaden katechizmus vtedy ani nebol napísaný. Porovnanie jeho odpovedí s tým, čo si myslia ostatní ľudia naznačuje, že Peter musel prejsť výberom, hľadaním, premýšľaním, vnútorným zápasom a dozrievaním. A súčasne jeho výpoveď pôsobí aj ako zanietenie, ako niečo spojené so vzťahom. Nie je to len strohá informácia pre ostatných. Čo to vlastne povedal, keď Ježiša nazval Mesiášom? Vyjadril tým, že ho pokladá za záchrancu, za hodného nasledovania…
A to je vlastne podstata viery. Všetci vieme, že viera nespočíva v naučených odpovediach ani v správnych odpovediach. Spočíva predovšetkým v hľadaní toho, čo nás zachraňuje, čo je skutočné dobro. A to je proces a zápas v sebe samom. To nie sú jednoduché odpovede. To je hľadanie, vytváranie vzťahu i nasledovanie.
Ježišove otázky môžeme aj trochu parafrázovať a spýtať sa, čo si o nás veriacich myslia ľudia. Televíziu príliš nepozerám, ale napriek tomu som práve v tomto týždni natrafil na jednu reklamu. Bola to reklama na zabávača, tvorcu talkshow. Rozprávač rozprával, že jeho malá dcérka si narazila hlavu. A on si povedal, že už je po štúdiu medicíny. A narazila si ju znova a on vylúčil z jej budúcnosti ďalšiu vysokú školu. Takto to gradoval, až prišiel k tomu, že ak si narazí hlavu ešte raz, tak z nej bude veriaca. Nejdem kritizovať tento pokus o žart. Len pripomínam, že aj takto nás ľudia vidia. Vo mne to však vyvolalo odozvu – že práve o toto nemá ísť. Viera pre mňa nie je vypnutie rozumu, uvažovania. Práve naopak. Je to zápas, hľadanie, poctivé kladenie si otázok, čo nás zachraňuje, čo je dobrá cesta pre nás i pre svet.
Peter Cibira